So záujmom som vždy sledoval deda, s akou úctou berie chlieb do svojích veľkých, žilnato-šľachovitých rúk. Najprv urobil naň znak kríža nožom a potom odrezal prvý krajec. "Chceš?" spýtal sa ma. Ako malému chlapcovi mi koncový krajec s hrubou kôrkou príliž nevoňal. Dedo to vedel a preto zvykol hovoriť: "Keď budeš jesť koncové krajce ,bude raz z teba richtár". V tej dobe som nemal ani poňatia čo to ten richtár vlastne je, ale ako motivácia to na mňa vždy zapôsobilo.Ak sa niekedy stalo, že chlieb spadol na zem, vždy ho pohotovo zodvihol. Zľahka ho ofúkol a potom pobozkal. Ja som sa len nechápavo pozeral. "To vieš, chlieb je darom božím a preto si ho treba vážiť" dodal dedo. Aj keď ho vyrába človek svojími vlastnými rukami, bez božieho pričinenia by sa ho nedorobil. Zvážnel a spomínal na isté obdobie svojho detstva a mladosti. Kedysi bol hlad takmer každodenným spoločníkom pre mnohých ľudí a aj pre neho. Dni o hlade sa zdali byť niekedy dlhé ako rok. Nebolo to tým, že ľudia boli leniví. Práve naopak! Bolo to preto, že biedna pôda a nedostatok pracovných príležitostí nútili ľudí buď odísť, alebo živoriť. Nie nadarmo sa o Orave hovorilo, že tam voda začína a chlieb končí. Už ako malý chlapec si sám musel ísť zarobiť na chlieb k majetnejšiemu gazdovi. Nebolo to ľahké obdobie, no naučilo ho vážiť si isté veci. Pri slovách "Chlieb náš každodenný daj nám dnes,..." spoločnej modlitby Otčenáš, ma potom pristavil a povedal pokojným hlasom: "Vidíš? Práve tu prosíme Boha aby nám doprial chlieb." Dopriať chlieb neznamená dostať ho, ale možnosť zarobiť si naň.Včera som si spomenul na deda, keď som pomáhal svojmu otcovi na poli orať a siať. Uvedomil som si, aké ťažké muselo byť v minulosti pre ľudí prežiť len vďaka ťažkej práci na poliach, bez možnosti vybrať si. Keď sme na obed usadli s otcom do trávy, vzal som chlieb a prežehnal ho nožom. Napadlo mi, že to robím podobne, ako to robil kedysi môj dedo. Z chuti som si uhryzoval z koncového krajca a zajedal domácou slaninkou. Neviem či to bolo tým, že som tvrdo pracoval, alebo tým, že som bol v prírode, no včera mi ten "obyčajný" chlieb chutil akosi viac.Vážim si chlieb a rovnako aj ľudí, ktorí ho tvoria. A vážim si ho aj vďaka príkladu, ktorý mi dal môj nebohý dedo.
