Každé budovanie Ťa stojí nejakú námahu. Námahu, priamo úmernú náročnosti stavby. Každá stavba si vyžaduje presné výpočty, vizionárskeho architekta, poctivého projektanta, zdatného stavbára ... najlepšie v dvoch osobách. Budovanie je veľmi náročná a zodpovedná činnosť. Snaž sa. Ak staviaš s láskou, polovica práce je hotová vopred.
Plynutím času sa bohužiaľ často stáva, že tento čas ohlodá aj pevne postavené základy. Viniť nemôžeš nikoho. Ani seba. Stavba je odsúdená na zánik. Nakláňa sa. Ak už nik zo stavebníkov nemá záujem na renovácii, lepšie nechať ju spadnúť a netrápiť seba ani iných.
Alebo môžeš stavbu zbúrať. Výstavba vždy trvá oveľa dlhšie, ako búranie. Prečo je búranie jednoduchšie? Prečo je ničenie pre niektorých tak entuziastické? Vezmeš päťkilové kladivo a jebneš do múru. A znova ... znova a znova ... páči sa Ti to. Omietka lieta na všetky strany, tehly vypadávajú pekne jedna po druhej ... Slnko skrýva svoju tvár v mračnách prachu, ktoré sa dvíhajú zo sutín. Nechce to vidieť. Si predsa jeho súčasťou. Všetci sú jeho súčasťou. Nikomu nenadržiava.
Pojednávacia miestnosť - čistý čas 20 minút. Ale čoby - v prípade rýchlo a zrozumiteľne čítajúcej sudkyne netrvá čítanie rozsudku o rozvode manželstva dlhšie ako 3 minúty ... dve? ... minúty ... čas ... čas na stavanie nového múru ... čas na ukladanie nových, ešte teplých tehličiek cesty ... čas už mieša maltu života ... veď si jeho dieťaťom ...
Slniečko v duši .....................
