Pavel Vrabec
Konečne!
Tak, konečne sa to stalo ... konečne som sa pristihol ... pri pocite, že sa karta obracia ... čo na tom, že vonku prší, však sú to len slzy neba ... slzy šťastia, že ďalšie dieťa Vesmíru začína žiť ...
Som tu na návšteve ... asi ako dieťa - pozorovateľ, aspoň sa o to stále snažím. Zoznam autorových rubrík: Go vegan, Krátko, Zápisník "športovca" ... :o), V MHD, Zem nie sú len ľudia, Láska, Oplatí sa vidieť, Čo ma teší ..., Medzi ľuďmi, Čo ma se... srdí ...., Súkromné, Nezaradené
Tak, konečne sa to stalo ... konečne som sa pristihol ... pri pocite, že sa karta obracia ... čo na tom, že vonku prší, však sú to len slzy neba ... slzy šťastia, že ďalšie dieťa Vesmíru začína žiť ...
Mizerných 10 km ... však ľavou zadnou, nie? .... ten deň bol však pre niektorých (mňa) skúškou odolnosti ... prišiel som, videl som, ledva som dobehol ... a v čase, ktorý nebol príliš vytúžený ...
V poslednej dobe som si povedal, že tragédií, negatívnych myšlienok a vyžarovaní, jóbových zvestí - či už v politike alebo inej oblasti, je okolo mňa tak veľa, že si to prestanem všímať a budem si robiť radosť len pozitívnymi vecami, ktoré ma napĺňajú a "spôsobujú" mi radosť .... jednou z nich je aj "objav" endorfínov :o). Keďže som sa už raz podelil o zážitok športového charakteru v článku Športom k trvalej invalidite?, vravím si, že hodím na papier aj ďalšie dojmy a skúsenosti z obdobia po ... a tak je tu ďalší "radostný" príspevok do rubriky Zápisník "športovca" s originálnym názvom - Športom k trvalej invalidite? II. ... :o). Ak ste nečítali prvú časť, nech sa páči, je o pár článkov nižšie ... ak ste čítať začali a nedočítali, chápem, je to strašne dlhé :o) ... vtedajšie dojmy boli jedinečné a neopakovateľné, nevedel som sa vyjadriť stručne a jasne ... napokon, to sa neviem asi nikdy :o))).
Som už „starší pán", teda len v strednom veku, ale rád vybehnem na bicykli trochu sa vyšantiť na bratislavskú dunajskú hrádzu. Nič obtiažne, hen do Čunova a späť. Alebo opačným smerom či len tak po sídlisku, do mesta a pod. Môj bicykel je taký obyčajný, nie je odpružený, nemá hliníkový či aký rám, nemá kotúčové brzdy, prehadzovač je z tých menej dokonalých, no odkedy som ho nastavil funguje bezchybne asi šesť rokov. Teda, celý bicykel funguje bezchybne. Isto to bude aj zásluhou môjho talizmanu, gumovej postavičky kostlivca, ktorého mi raz priniesla dcéra odkiaľsi zo školského výletu a ktorý sa odvtedy hompáľa na riadidlách. Toť nedávno som sa dočítal, že 31.7. 2010 sa chystá Stupavský maratón. Organizátorov a sponzorov spomínať nebudem, nech mi administrátori článok nevymažú v zárodku ako propagáciu firiem :o).