Prečo by sa myšlienky nemohli zhmotniť? V každodennom živote sa stretávame s bežnými vecami, pri ktorých nepátrame po pôvode či zmysle. Berieme ich ako prirodzenú súčasť života. Nik z „obyčajných" spotrebiteľov sa nezamýšľa : „Ako to, že počujem z krabičky tranzistoráku nejaké zvuky? Ako to, že môžem telefonovať mobilným telefónom?" Pritom sú to elementárne záležitosti fyziky. Vieme o tom, že „elektrika" je aj v krvi. Vieme zmerať EEG, nazval by som to „vysielanie" mozgu. No a prečo by nemohli na rovnakom princípe pracovať myšlienky? Teda, zle postavená otázka ... myslím si, že ony totiž tak pracujú ... sú to obyčajné vlny, nesúce nejakú informáciu. Všetko je to o vysielaní a prijímaní. Prečo nepripustíme, že sme schopní vysielať myšlienky?
Ak sme schopní myšlienky vysielať, niekde sa musia prijímať, resp. existuje nejaký „prijímač". Ľudia sa oddávna modlili k rôznym božstvám, prosili o vyslyšanie svojich vyslovených prosieb a túžob. Nech nazveme „prijímač" akokoľvek - Boh, univerzum, či vesmír, nemám ani najmenšieho tušenia, ako funguje. Viem len, že funguje a preto ma netrápi, ako ..... :o). Viem len, že vyslané myšlienky sa po čase vracajú späť - v podobe životnej zmeny. Bohužiaľ, či chvalabohu to nefunguje s peniazmi (teda aspoň mne - čo by som s nimi robil? :o) ... ). Iba ak v oblasti práce, kariéry - tam je vraj možné takto nepriamo peniaze „pýtať". Ale zas „smola" :o) - nie som karierista a ani nechcem byť. Myšlienkami si môžeme pritiahnuť úspech, určitých ľudí, partnerov - vždy je niečo pravdivého na dávnych pranostikách a porekadlách .. napr. aj na tom, že „Vrana k vrane sadá". V „pritiahnutí si" snov sú pre mňa najdôležitejšie oblasti lásky, spokojnosti, šťastia ... samozrejme, nie vždy sa mi to darí - je to spojené aj s náhľadom na svet a život a nie vždy sa človeku darí udržať ho v pozitívnych medziach. Ako sa vraví - "aj muži majú svoje dni" :o).
Nevyhnutná súčasť splnenia túžby je pripravenosť na prijatie toho, čo si človek želal vo svojich myšlienkach. Stalo sa mi viackrát, že keď sa malo moje snenie naplniť, keď som v kostiach cítil, akým smerom sa osud vyvíja, cúvol som .. necítil som sa pripravený. Stačil malý krôčik a mohol som si na vrub pripísať ďalší úspech v riadení smeru svojho života.
Momentálne sa pripravujem na výnimočný skok - a tentoraz viem, celou hĺbkou duše cítim, že pripravený som. Uvidím, či mi osud nadelí to, čo sa pomaly vynára zo svetlého oparu, alebo v poslednej chvíli hodí do cesty a srdca brvno. V každom prípade viem, že všetko funguje, ako má a v prípade „neúspechu" sa bude jednať o čosi, čo svojím konaním ani svojou pripravenosťou nebudem môcť ovplyvniť. Bude v tom ešte čosi, čo som nepostrehol, zanedbal. Napriek veku som ešte len životný začiatočník .... a amatér .... :o) .. a nemyslím to alibisticky. Veľa „vecí" sa mi už takto podarilo dosiahnuť, takže viem, že všetko je možné. Čo prináša život? Aj to, čo sami chceme ....
P.S.: Nie som fyzik, v diskusii ma kľudne môžete rozdrviť na prach či rozmetať po okolí :o).
