Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Vravím si čo už dávno viem,
sebe to však nepoviem,
ako sa to zvládnuť dá,
keď sa pravda zabúda.
Vravím si čo už dlho poznám,
v sebe sa však nehľadám,
ako sa to spoznať má,
keď je duša stratená.
Vravím si, že už dlho ležím v prachu,
nie je to ako na živom machu,
ako vrátiť loptu do hry,
prečo každý smeč je zlý?
Vravím si... čo už...
Slniečko v duši...
