Vrátil som sa z cudziny
čo moju dušu pohltila,
nerátal som hodiny,
nevedel, či vôbec žila.
Olovené topánky
po nej dupotali,
pak na scénu prišla's ty
a obrazy sa rozohrali.
Ako veľká voda
vliala's ku mne do koryta,
každá hrádza sa Ti poddá,
ako prípad môjho žitia.
Netuším, voda moja,
kam ma zanesieš,
rany z bagančí sa však hoja,
keď sa vzácne usmeješ.
Prosím, odhaľ závoj mĺkvy,
na duši ti pristál,
smútok svoj už sfúkni,
by živý som zostal ...
Slniečko v duši ...