Koľaje strachu do diaľky sa vlnia ...
Odkiaľ čerpá ten nevysvetliteľný zdroj
keď cítiš čosi ako kosť v hrdle a nevieš
či zadusíš sa či vyvrhneš či vstrebeš ...
Chlape, pusť to z hlavy
Vravíš mne? Z hlavy? A čo srdce? Duša?
Si smiešna.
Nikdy si nemilovala ...
Nevieš, tak nerieš!
Ty čierna mrcha s bradavicou
čo na nose ti stúpa
neľútostná, i keď spravodlivá
Zahádž ma kamením večného spánku
vezmi svoj ostrý nástroj
rozdrásaj mi srdce
Pýtam si - vystreľ zabudnutia náboj!
Trhajúc mi dušu však aj tak
nikdy
nedosiahneš, aby som zabudol
Zabudnúť?
Preboha fakt si nepoučiteľná
Nedaj sa vysmiať kostnatá
Myslíš, že si konečná stanica?
Sú mocnejšie nástroje bytia
než tvoja ľadová diaľnica
Myslíš, že spôsobuješ bolesť?
S potešením vymením
Nie, Ty nevieš, čo je bolesť
Bolesť spôsobená citom
Snažíš sa už veky vekov
skúšaš to zas
a znova
No Láska napriek jej bolesti
nad tvojim zabudnutím vždy
vyhráva
Slniečko v duši
