Vtedy sme sa cítili ako rytieri, princezné, dobyvatelia vesmíru, či „len“ lekári, pekári...
V dnešnom uponáhľanom svete, keď skoro každý človek každý deň rieši problémy, často až existenčného charakteru, je dobré mať niečo, čo odpúta pozornosť od všedných záležitostí. Trebárs aj tie rozprávky. Aj ja sa rád s vnúčatami zahrám na niekoho iného, či si občas pozriem rozprávku pre dospelých v podobe sci-fi filmu, ale pokojne aj nejaký animák (Monsters Inc. je moja topka 😊).
V predvolebnom období sa nám, ako obyčajne, s rozprávkami pretrhlo vrece. Pred voľbami sa nájde množstvo kandidátov, ktorí myslia na naše dobro a snažia sa nás potešiť rôznymi sľubmi. Ako všade na Slovensku, aj v Bratislave sme tým priam nadšení. Zrazu sa to okolo mňa hemží vzdušnými zámkami, obrami, jednorožcami... alebo iba tunelom popod Malé Karpaty, metrom pod celou Bratislavou, obnoveným 15 minútovým cestovným lístkom a pod.
Napr. spomínaný cestný tunel popod Malé Karpaty ako strategické riešenie sľubuje jeden z kandidátov na starostu v mestskej časti Bratislava-Rača. Myšlienka tohto tunela nie je nová, o tom nepolemizujem. Dokonca si myslím, že raz bude tento tunel skutočnosťou. Avšak vo volebnom programe kandidáta sa tento sľub objavil bez bližšieho rozvedenia, bez vysvetlenia, ako to chce dokázať. Čo na tom, že mestská časť nemá s výstavbou takýchto obrovských investícií nič spoločné, že presahuje jej kompetencie. V programe sa jednoducho píše - “Vybudovanie tunela cez Karpaty”. Keby tam bolo uvedené, že mestská časť bude iniciovať rozhovory či vyvíjať tlak na zodpovedné inštitúcie, nemal by som o čom písať. Takto však bežný volič, nemajúci prehľad o kompetenciách samospráv nadobudne pocit, že nový starosta v nasledujúcich štyroch rokoch vyrieši otázku dopravy tak, že každý bude mať snáď keď nie lietajúce auto, tak aspoň levitujúce 😊. Samozrejmosťou sľubov tohto kandidáta na starostu v Rači sú okrem iných nádherných vízii aj zmeny v mestskej parkovacej politike (PAAS) a výstavba podzemných a nadzemných parkovísk... dúfam, že tie nadzemné nemajú byť zavesené vo vzduchu.
Keďže bývam v Petržalke, spomeniem pár rozprávkových sľubov aj odtiaľ. Obligátne zmeny v mestskej parkovacej politike PAAS (tento sľub sa v Bratislave opakuje snáď u všetkých kandidátov, kandidujúcich v opozícii proti „liberálnym fašistom“ na rôzne pozície tak často, až mám pocit, že v duchu ďakujú súčasnému primátorovi za zavedenie PAAS-u... čo by mali v programoch bez tohto základného bodu, neviem...), či znovuobnovenie linky električky č. 1. Tá kedysi spolu s „trojkou“ jazdila na konečnú do Petržalky, ktorá je úvraťového typu. To znamená, že po príchode na konečnú sa električka neotočí do protismeru, ale výhybkou typu Californien prejde na druhú koľaj, vodič po zastavení prestúpi z kabíny „vpredu“ do kabíny „vzadu“, teda na opačnej strane električky, ktorá sa týmto stáva prednou - riadiacou kabínou. A električka môže pokračovať späť odkiaľ prišla, len po správnej koľaji. Tieto električky sú totiž obojsmerné, s kabínou vodiča na oboch koncoch.
Na túto konečnú v Petržalke môžu jazdiť iba obojsmerné električky, ktorých je z celkového počtu nových električiek iba určité množstvo. Ostatné nové električky sú jednosmerné, s kabínou iba na jednej strane. Keďže by sa na úvraťovej konečnej nemali ako otočiť, do Petržalky nemôžu jazdiť. O starých električkách ani nehovoriac.
Teraz má “trojka” interval v špičke štyri minúty. Po obnovení “jednotky” by to bolo osem minút, ako kedysi. Navrhovatelia obnovenia linky č. 1 do Petržalky neberú do úvahy, že by to malo dosah na prevádzku všetkých električiek v celej Bratislave. Vlastne na kvalitu cestovania všetkých cestujúcich používajúcich tento dopravný prostriedok.
Čo by sa podľa môjho názoru stalo, ak by sa L 1 obnovila do Petržalky (dovolil som si takú malú laickú súkromnú analýzu a prosím o trpezlivosť s mojim detailizmom. Bratislavčanom netreba takto detailne vysvetľovať, no aby bol v obraze hocikto, kto sa tak v bratislavskej MHD neorientuje…) 😊:
Do Petržalky by jazdili dve linky, teda L 3 a obnovená L 1. Interval každej z nich by bol osem minút, keďže by sa striedali, tak každé štyri minúty by “išla nejaká” električka. Potiaľ OK, veď aj teraz chodí L 3 každé štyri minúty (bavíme sa stále o špičke, mimo špičky je to ale analogické, iba s redšími intervalmi). Po Šafárikovo nám. je trasa oboch liniek rovnaká, takže aj ich striedanie je rovnaké - po štyroch minútach. Nasledujúcu zastávku - “Centrum”, však už má každá z nich na inom mieste. Tu dochádza k rozdeleniu. A keďže L 1, ktorá predtým robila obrátku na Nám. Ľ. Štúra chodila v špičke tiež každé štyri minúty, od zastávky Centrum by na Hlavnú stanicu (a späť) chodila už iba každých osem minút. A rovnako L 3 - od zastávky Centrum do Rače (a späť) by bol v špičke interval osem minút. Teda obe električky by v podstate z centra Bratislavy na zvyšných trasách jazdili s dvojnásobne dlhším intervalom, ako je to dnes.
Navrhovatelia tohoto pre Petržalčanov na prvý pohľad výhodného obnovenia linky č. 1 nemyslia na žiadnych obyvateľov Bratislavy. Ani na Petržalčanov nie. Pretože po obnovení L 1 by ich v terajšom štvorminútovom intervale dopravili iba do centra, v prípade z Petržalky obnovenej L 1 na Námestie Nežnej revolúcie alebo na Kamenné nám. v prípade L 3. Že cestujúci, ktorí cestujú ďalej by už v Petržalke museli čakať o štyri minúty dlhšie na ten “svoj” spoj, to ich už nezaujíma.
V súčasnosti má obyvateľ Petržalky viacero možností, ako sa dostať na Hlavnú stanicu - oproti iným mestským častiam má kvalitné autobusové spojenia. O tých neskôr. Ak chce na stanicu cestovať silou mocou električkou, musí z L 3 na Šafárikovom námestí prestúpiť na L 1, ktorá po odchode L 3 príde v rozmedzí cca 1 - 4 minúty. Menšou komplikáciou je jeden prestup. V podstate časovo je to to isté, ako keby čakal v Petržalke osem minút na obnovenú L 1 (pripomínam, stále vravíme o špičke).
Pozrime sa na situáciu z opačnej strany. Z Hlavnej stanice na obratisko na Nám. Ľ. Štúra momentálne jazdí L 1 v špičkovom intervale spomínaných štyroch minút. Cez pracovné dni sa k nej pripája linka č. 7 jazdiaca do Rače (alebo Stn. Vinohrady). Táto však jazdí iba v špičkách a to tak, že v rannej špičke jazdí až do Rače v intervale obligátnych štyroch minút a v poobedňajšej špičke iba po Stn. Vinohrady, kedy má interval desať minút. V momente, ako by sa obnovila L 1 až do Petržalky, by pri jej intervale osem minút cestujúci cestovali zo stanice do centra v redšom intervale, čo by spôsobilo v prípade príchodu vlaku väčšie preplnenie električky. Jediná možnosť, ako sa okrem električky dostať do centra je bus č. 93, ktorý však z Hodžovho nám. pokračuje odbočením do Petržalky. Odtiaľ sa na Obchodnú ulicu ešte ako - tak prejdete, no keby ste chceli ísť na Kamenné nám., či nedajbože Šafárikovo nám., s kuframi si spravíte posilňovaciu vychádzku. Akože nič proti cvičeniu 😊. Ale keďže blízko Kamenného nám. a priamo na Šafárikovom nám. stojí L 1 aj dnes, asi málokto cestuje L 93, ak sa chce dostať na spomínané miesta. Vtedy použije L 1, ktorej interval by sa však po obnovení prevádzky tejto linky do Petržalky zdvojnásobil zo štyroch na osem minút.
Áno, spomínal som aj L 7, no spomenul som aj to, že tá pod NBS odbočí a pokračuje v smere Rača (ako som uviedol, aj to iba ráno - v poobedňajšej špičke jazdí iba po Stn. Vinohrady). Takže k osemminútovému intervalu L 1 by po obnovení jej trasy do Petržalky jazdila z Hlavnej stanice ešte L 7 v štvorminútovom intervale, ktorá je však pre cestujúcich do centra v oblasti Nám. SNP či historického centra na dve veci. Buď by museli na Hlavnej stanici čakať osem minút (v špičke!) na L 1, alebo by to skúsili s L 7 s tým, že na zastávke Blumentál vystúpia, prejdú na opačný smer a nasadnú do L 3 z Rače, jazdiacu však takisto v intervale osem minút (v špičke!).
Ale v poriadku, naši cestujúci nie sú bábovky, sú odchovaní na hučiacich Ikarusoch a teda odolní.
Keď sa však pozrieme na opačný koniec Bratislavy zistíme, že vrátenie L 1 do Petržalky by obyvateľom Rače riadne strpčilo život. Teraz majú jazdiacu L 3 v intervale… tipnite si - jasné, štyri minúty v špičke. K L 3 sa v rannej špičke z Rače na Hlavnú stanicu pridáva L 7 takisto v tomto neobyčajnom intervale štyroch minút. Čo to? Takže z Rače a do Rače jazdí v rannej špičke “nejaké číslo” každé DVE minúty??? No paráda. Ok, trochu vás schladím - znovu pripomínam, týka sa to len rannej špičky. V poobedňajšej špičke už do Rače jazdí iba L 3 v štvorminútovom intervale. L 7 z Hlavnej stanice končí s desaťminútovým intervalom na Stn. Vinohrady. Poobede však nápor cestujúcich nie je taký masívny ako ráno, keď všetci idú zhruba na rovnakú hodinu do školy či do práce. Takže štyri minútky s L 3 postačujú.
Rača je špecifická, autobusová doprava je obsluhovaná pár spojmi, z ktorých väčšina však smeruje juhojuhovýchodným smerom (zemepisci ma ospravedlnia 😊). Konkrétne: L 52 - Vajnory, L 56 - Zlaté piesky, L 65 - Dolné hony. Jediná L 59 jazdí v smere centrum, no poslednú zastávku na ľavom brehu Dunaja má na Račianskom mýte. Potom stojí až v Petržalke. Obyvatelia Rače, ktorí cestujú MHD sú teda bytostne odkázaní na koľajnice.
Robil som v Rači. Našťastie som ráno teda chodil opačným smerom, ako Račania. No už od prvých račianskych zastávok som videl, ako sú električky plné, napriek dvojminútovému intervalu v rannej špičke. K nim ešte pristupovali ďalší cestujúci na stanici Vinohrady, ktorí pricestovali vlakmi. A teraz si predstavte, čo sa stane, ak by sme pre populistický návrh na obnovenie L 1 “vyslali” z Petržalky do Rače L 3 iba každých osem minút. Nuž, v rovnakom intervale by v rannej špičke musela “trojka” aj opúšťať Raču, medzi to by sa nejako vmiešala ”sedmička” so štyrmi minútami, takže miesto každé dve minúty by z Rače odchádzali natrieskané električky každé cca 2 - 4 minúty. Zdá sa vám, že 1 - 2 minúty navyše sú nič? Po prvé, choďte sa pozrieť ráno do Rače dnes a po druhé, L 3 jazdí nová, veľkokapacitná. Ak by sa znížil počet L 3 na polovicu, verte, že by ste v nej ani v L 7 nechceli tráviť svoj čas.
Netreba dlhé a zložité výpočty či odborné analýzy. Nech sa z 26.000 obyvateľov Rače len 15.000 presúva za prácu či školou, nech z tohto počtu 10.000 jazdí MHD. Netvrdím, že toto číslo je reálne, môže to byť menej. Alebo aj viac. Je to môj odhad na základe pozorovaní. Skúste presunúť električkami za hodinu masu 10.000 ľudí. Podľa analýzy DP Bratislava je 120 sekundový interval električiek schopný prepraviť 9.000 cestujúcich. Videl som, ako toto kvantum bytostí dokáže naplniť červené krabičky. A teraz skúste týchto 9 - 10.000 duší narvať do menšieho počtu električiek, jazdiacich v redších intervaloch, z ktorých niektoré sú navyše staré “harmoniky”. Obyvatelia Rače by sa vám poďakovali.
A to sú spomenuté len tri električkové linky 1, 3, 7. Terajší systém a náväznosti všetkých trás v jednom uzle v centre mesta okolo Nám. SNP a Kamenného nám. umožnil na okrajové sídliská jazdiť jedinému spoju vo výbornom intervale štyri minúty (okrem konečnej Zlaté piesky, kde L 4 jazdí na striedačku s konečnou Stn. Nové Mesto každých osem minút. Lokalita Zlaté Piesky však nie je bytovou zónou, ako opačná konečná “štvorky” - Dúbravka. A tam už jazdí v špičke v nudnom intervale štyroch minút).
Obnovená konečná L 1 v Petržalke by skomplikovala život aj cestujúcim, ktorí sa chcú dostať z Hlavnej stanice do Dúbravky. Teraz z L 1 prestúpia na Jesenského na L 4 “a je to”. Ak by L 1 jazdila do Petržalky, mohli by síce na Obchodnej ulici prestúpiť z L 1 na L 9, ale tá ide iba po Karlovu Ves. Takže v Karlovej Vsi by zas museli prestúpiť na L 4. A to už sú prestupy dva. Iste, L 1 + L 4 = cca 33 minút (zastávka Alexyho) aj s prestupom na Jesenského a z Hlavnej stanice sa dá ísť do Dúbravky aj autobusmi zo zastávky “Pod stanicou”, napr. L 83, L 84 (L 84 iba cez pracovné dni). Tento variant trvá 17 minút (zastávka Alexyho), k tomu však treba pripočítať pešiu chôdzu zo stanice na zastávku Pod stanicou cca 5 minút. A niekto má možno čas a nechce sa mu 5 minút šľapať peši s kuframi. Môže síce ísť jednu zastávku L 93 a potom prejsť cez cestu na opačnú stranu na L 83, L 84, ale to je zas prestup a zas čakanie…
Obnova L 1 do Petržalky by podľa môjho názoru bez “prekopania” kompletne celého systému a “jízdního řádu” električiek v celej Bratislave spôsobila akurát tak chaos a nespokojnosť. Táto požiadavka mi nejako nepasuje k heslám kandidátov, že veď oni sú za reguláciu áut a zlepšenie verejnej dopravy… pritom komplikáciami v trasovaní a vypravovaní električiek obnovením L 1 v Petržalke by za súčasného stavu spôsobili pravý opak, o ktorý sa snaží terajšie vedenie Magistrátu - aby ľudia presadli z áut do MHD. Je to nedomyslenosť či zámer?
Dnes sa dá zo zastávky Šafárikovo nám. pohodlne cestovať viacerými smermi - či už s L 3 z Petržalky smer Rača alebo prestúpite na L 4 smer Zlaté piesky (Stn. Nové Mesto) či na L 1 smer Hlavná stanica.
Kandidáti operujú argumentom, že obyvatelia Ovsišťa musia pri ceste na Hlavnú stanicu prestupovať dvakrát - prvý raz na Farského z busu L 84 alebo L 99 na električku L 3 a potom druhý raz na Šafárikovom nám. z L 3 na L 1. Pritom cez pracovný týždeň majú lepšie spojenie bus L 84 a na zastávke Pod stanicou prestup na bus L 93. Cez víkend, keď L 84 nejazdí, zas môžu použiť L 98 smer Jasovská a na zastávke Smolenická prestúpiť na L 93. Alebo použiť znovu L 98, ale opačným smerom (konečná Kukučínova) a na zastávke Bajkalská prestúpiť na L 61 smer Hlavná stanica. Obe tieto trasy trvajú cca 25 minút, čo je možno o 5 minút dlhšie, ako prvá kombinácia bus - električky. A možno ani nie, ak uvažujeme pri ceste z Ovsišťa na Hlavnú stanicu s dvomi prestupmi.
Tento obšírny opis trasovania niektorých liniek električiek sa týka terajšieho stavu pred dokončením druhej etapy “Petržalskej električky”. Po jej dokončení a po vybudovaní riadneho obratiska na konečnej Janíkov dvor sa možno terajší stav prehodnotí a do Petržalky bude prípadne jazdiť aj iná linka električky. V momentálnom stave je však terajšie riešenie najlepšie možné. Kandidátom zazlievam, že miesto toho, aby voličom trpezlivo vysvetľovali prínos terajších riešení (v hocijakej oblasti), využívajú ich ako bránu na splnenie svojich ambícií.
Všetky tieto sľuby totiž útočia na prvú signálnu sústavu jednoduchších voličov, ktorých predstavu kvalitného života keby mal štát či samospráva plniť, tak by sme všetko prejedli, žili iba na dlh a užívali si bez vytvorenia nejakých hodnôt.
Som si istý, že nik z kandidátov sľubujúcich vzdušné zámky nie je tak hlúpy, aby nevedel, že tieto sľuby sú nereálne. No túžba po moci, túžba môcť reálne zasahovať do chodu samospráv, možnosť „rozdeľovať a panovať“ možnosť získať vplyv a kontakty pre budúcu kariéru, jedným slovom ambície ich ženú a nútia sľúbiť všetko, čo by im mohlo pomôcť pretaviť svoje najtajnejšie túžby po moci na realitu. A toto im niektorým môžu poskytnúť iba ľudia, stojaci bokom, ktorí prostredníctvom “podnikateľských” strán zvučných mien ako Hlas, Sme rodina, (pamätajúc na bývalého primátora Ďurkovského neverím ani KDH) pumpujú do kampane neskutočne obrovské sumy. Samozrejme, po odstrihnutí od zlatých válovov mestských podnikov súčasným vedením bratislavského magistrátu sa snažia silou mocou dostať späť. V súčasnosti ročne ušetrené milióny eur sú dostatočným dôvodom snažiť sa vrátiť ku korytu.
Kampaň na súčasného primátora je špinavá, populistická, plná lží. Jeho najvážnejší protikandidát, ktorý za 12 rokov starostovania v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto nedokázal túto mestskú časť pozdvihnúť, nedokázal zrealizovať nejaký väčší projekt (niečo ako Smer vo vysokej politike, ktorý tiež istú dobu vládol bez koaličných partnerov) si v prípade zvolenia za primátora trúfa napr. obnoviť vlakovú trať na Filiálku a to, prosím pekne, podzemím. Ako úplná samozrejmosť je mestská parkovacia politika ZADARMO a obnovenie 15 minútového cestovného lístka. Toto je tiež perlička. Viackrát bolo po zrušení 15 minútového lístka vysvetlené, že sa dlhšiu dobu nezvyšovala cena cestovných lístkov, že už cena nezodpovedá realite. Boli dve možnosti - zdvihnúť cenu oboch lístkov, teda 15 aj 30 minútového (tuším o 20 centov) alebo zrušiť 15 minútový lístok a ponechať iba 30 minútový bez zvýšenia ceny. Možno hlavné mesto podcenilo podrobné vysvetlenie vopred, možno zlyhala informovanosť… neviem... lebo si myslím, že keby ľudia pochopili, že buď budú mať 15 minútový lístok zdražený z 0,70 na 0,90 eura a 30 minútový z 0,90 na 1,10 eura alebo bude 30 minútový stáť rovnako ako dnes, teda 0,90 eura, nefrfľali by. Pretože či dám 0,90 eura za 15 minútový alebo za 30 minútový, je asi rozdiel, že môžem cestovať raz tak dlhý čas. Jasné, ozývali sa hlasy “mne stačí 10 minút na cestu, načo mi je 30 minútový lístok?” Ale cena by bola v prípade zdraženia 15 minútového lístka rovnaká, ako dnes stojí 30 minútový, nezdražený lístok, tak o čo ide?
V kampani protikandidáta na primátora z NM sa opakuje obvinenie, že Matúš Vallo ukradol Bratislavu. Áno, ukradol. A som mu za to vďačný. Som mu vďačný za to, že ju ukradol pre nás, Bratislavčanov. Že ju ukradol z rúk oligarchov a zlodejov a že nám ju všetkým vrátil. Matúš Vallo určite nie je bez najmenšej chybičky, veď kto je? Nikto z nás. Však hen, ani ja nie som, ako dlho som vás trápil čítaním, nedokážem sa vyjadrovať stručne a normálne mám pochybnosti, či som to vôbec napísal zrozumiteľne 😊. Ale to, čo tento človek so svojím tímom robí s našim mestom, robí veľmi dobre. Ak niekto hovorí, že v Bratislave sa za štyri roky nič významné neurobilo, je buď slepý alebo práve na strane zlodejov. A teda klame. Alebo sadol na lep populistom - ak niekto všade “chodí” autom a nezaujíma ho príroda, parky, sociálne slabšie vrstvy, verejný priestor, chodníky a ešte oveľa, oveľa viac oblastí, ktoré človeku pri tom množstve zmien v Bratislave ani neprídu na um, potom je jasné, že mu súčasný primátor nevyhovuje, lebo mu „zobral“ či spoplatnil parkovanie. Takéhoto “voliča” zaujíma iba toto jediné.
Tento primátor je však zárukou ďalšieho transparentného rozvoja nášho hlavného mesta, zárukou poctivosti a toho, že Bratislava je naozaj NAŠE mesto. Výsledky dáva reálna práca, nie nereálne sľuby a statusy na sociálnych sieťach. Voľte, prosím, rozumom a srdcom zároveň...
Slniečko v duši...
