Resp. musí mať v sebe fanatizmus podobný tomu, ktorý riadi samovražedných islamských atentátnikov. Je to absolútny nezmysel. Cieľom samovražedného atentátnika je vziať "so sebou" čo najviac životov nevinných ľudí. Palach si vzal svoj pre iných. Cítil, veril, že jeho obeť prinesie zmenu. To, že málokto z nás je čohosi takého schopný (skôr nikto), to že sa nevieme vcítiť do čistého zúfalstva, ktoré mladý človek pociťoval v duši, to, že jeho čin nevieme našim dnešným myslením pochopiť znamená len to, že sa máme dobre. Že nemusíme za svoje právo žiť v demokracii bojovať rovnakým spôsobom ako ON.
Palach bol, je a bude hrdina. On a jemu podobní umožňujú žiť nám, našim deťom, vnukom... vďaka nim máme slobodu, ktorú dnes plnými dúškami dýchame. Ale aj on chcel iba žiť. Slobodne, bez strachu z potláčania základných ľudských práv a slobôd. Ak je fanatizmom boj za slobodu, za demokraciu, potom áno, Palach bol fanatik. Fanatik, rovnaký ako všetci tí, ktorí v auguste 1968 a nasledujúcich dňoch riskovali svoje životy na uliciach pred hlavňami samopalov a kanónov. Fanatik, rovnaký ako Emil Gallo stojaci s odhalenou hruďou pred tankom na slávnej fotografii Ladislava Bielika. Takisto bol odhodlaný zomrieť. Bolo ich veľa, ktorí by v momente radšej zomreli, ako žili v neslobode.
Pretože len život v slobode stojí za to. Ako v Statočnom srdci zvolal William Wallace - SLOBODA!!!
Slniečko v duši...
