Na oddelení RTG je pred registračným okienkom dlhokánsky rad ... to snáď nie, mám priepustku z práce, nemôžem tu stráviť celý deň. Keďže mám na obáločke - žiadanke napísané "Prosím súrne!", ignorujem okienko a idem priamo pred dvere, za ktorými sa odohrávajú tie tajuplné skenovania organizmov.
Pred dverami sedí staršia pani, prehodíme zopár slov či je niekto vo vnútri, po chvíli poklopkáme na dvere a keďže nik neotvára, poslušne čakáme. Pani ma upokojuje, že sa nebudem musieť postaviť do spomínaného radu, ju vraj odtiaľ poslali rovno pred "naše" dvere. Po ďalšej chvíli sa dvere napokon otvoria a moja spolusediaca vhupne dnu. Potom sa vystriedame. Dostanem svoju dávku, zaplatím si za vstrebané RTG lúče poplatok 5 € a porúčam sa. Vonku s pani čakáme na snímok, príde ďalší pán, prisadne si a čakanie spríjemňujeme rozhovorom.
Počas krátkeho, 10-minútového klebetenia preberieme dosť veľa - od poplatku za zubný RTG, o ktorom informujeme prídeného pána, cez sociálno - demokratického Fica a jeho vládu až po blížiace sa referendum a cirkev.
Je jasné, že s referendom sa cirkev plne stotožňuje. Predsa naši farári, biskupi, kardináli sú vzorom správania pre nás všetkých. Cirkev bola vždy a za každých okolností tolerantnou, lásku a porozumenie hlásajúcou oporou, nikdy nič neprikazovala, nikdy nestrašila peklom, nikdy nepresadzovala svoje záujmy nekalými spôsobmi, nedajbože násilím, preboha, to nie! Vždy bola, je a bude svetlým príkladom ako máme žiť. Tých pár príkladov sexuálneho zneužívania detí, no tak, však o nič nejde, lepšie ako by mali byť zneužívané v polepšovni. OK, zakončím svoje ironické vyhlásenie dôvetkom, že všade sa nájdu čierne ovce. No medzi tými, ktorí hlásajú lásku, porozumenie, Boží zámer a podobne vyznejú po prevalení sa ich hrozných činov takéto vyhlásenia ako bohorúhanie, pokrytecké svätuškárenie ...
Už oddávna sa priživovali na svetskom živote, hlásali nepravdy o neľútostnom Bohu, Ježišovi, starali sa do vecí, do ktorých ich nič nie je. Udržovali ľudí v nevedomosti, strašili Božím trestom, v mene Boha zabíjali v križiackych vojnách (áno, nie osobne, "iba" dobyvačné vojny posvätili), užívali si s kurtizánami, hodovali počas pôstov, kým chudoba mrela hladom, najmä deti. História sa opakuje - vtedy, takisto ako dnes, si užívali tí vyššie postavení hodnostári, obyčajný kňaz niekde na dedine skôr veril v svoje poslanie.
Keď som mal asi 17 rokov, u kamoša v rodičovskej knižnici sme našli knihu od Honoré de Balzac Rozmarné poviedky. Sadol som si u neho a kým som ju neprečítal, neodišiel som :). Jemne pikantné, eroticky podfarbené poviedky, ktoré sú aj kritickou sondou spoločnosti tej doby, výsmechom bezduchosti, lakomosti, korupčníctva, pokrytectva a iných neduhov, ktoré boli v 19. storočí rozšírené takisto ako dnes. Dnes, keď na knihu spomínam z pozície môjho terajšieho veku, nemôžem sa ubrániť presvedčeniu, že je to stále rovnaké. Či už v pokrytectve v svetskej ale aj cirkevnej sfére. Dobre, dnes už snáď cirkevní hodnostári nesúložia s kurtizánami ako v jednej z poviedok, v ktorej biskup pošle chudáka prosiaceho o kus chleba pre svoje deti preč. Veď aj on predsa hladuje. No po odchode nešťastného otca sa oddáva radovánkam obžerstva a smilnenia. Ale aj dnes, miesto toho, aby sa cirkev kajala zo všetkých historických omylov, snaží sa stále diktovať a určovať, čo je správne a čo nie.
Brojí proti homosexuálom, odopiera im práva na rozhodnutia, čo sa ich vlastného života týka, bráni, aby mohli nechcené či inak rodičov nemajúce deti pocítiť ľudské teplo. Radšej nech ostanú v detskom domove.
Nikomu neberiem právo na názor. Ani cirkvi. Takisto ako oni nesmú brať mne moje právo. A môj názor je, že celé referendum je úplne pomýlené. Nič nevyrieši, Nevyriešilo by, ani keby bolo úspešné. Kde sú otázky týkajúce sa všetkých detí, nielen tých, ktoré sú potencionálnymi kandidátmi na adopciu homosexuálnymi pármi? Kde sa hovorí o deťoch, ktoré trpia v heterosexuálnych rodinách? Celé referendum mi príde len ako útok zameraný proti homosexuálom. Keď som bol puberťák, tiež som sa vyjadroval na ich adresu znevažujúco. Bukva, bukvica a pod. Bol som ovplyvnený okolím, spoločnosťou, tým, čo som počúval od kamošov. Odvtedy som ich pár spoznal. Presne matematicky vyjadrené - pár = 2. Myslím, že ich je v mojom okolí viac, ale iste sa nechcú prezradiť. To je to smutné - obavy zo znevažovania, výsmechu, nepochopenia. Z perzekvovania, odsudzovania. Cirkev ako prvá by ich mala pochopiť, veď počas totality si užila dosť neuznania, odmietania, potláčania. Prečo to isté robí teraz tým, ktorí sa odlišujú? Áno, v poslednej dobe sa z najvyšších miest, z Vatikánu ozývajú zmierlivé hlasy, už sa uznáva, že aj homosexuáli sú Božie deti, no to je stále málo. Ešte je veľa kňazov, ktorí popchýňajú svojimi výrokmi niektorých ovplyvniteľných ľudí.
Aj keď, vďaka aj za zmierlivý tón z pápežskej stolice, lebo donedávna veriaci akoby tvrdili, že homosexuáli sú Boží omyl. Ale to predsa koliduje s tvrdením, že Boh je neomylný, že všetko čo stvoril, stvoril s určitým zámerom. Tak nechajme žiť všetky bytosti svojim životom. Nesnažme sa im vnútiť naše videnie.
Píšem asi už veľa, snáď to so mnou ešte chvíľu vydržíte. Rozmarné poviedky, aj keď sú skutočným opisom tej doby, nie sú mojim osobným zážitkom. Tak pridám jeden z bližšieho okolia. Exmanželkina príbuzná z druhého kolena testamentom či darovacou zmluvou (to neviem presne) darovala dvojizbový byt v širšom Starom meste v Bratislave cirkvi. Všetci v okolí to očakávali, ale až keď sa to naozaj po smrti príbuznej stalo, uverili. Asi to bolo blbé aj samotným obdarovaným, lebo sa mojej exmanželke ozvali a chceli sa stretnúť, čo a ako ďalej. Ponúkli jej 20-ročný nájom len za základné poplatky a energie. Klobúk dolu, fakt ma príjemne prekvapili. No mesiac pred nasťahovaním sa všetko zmenilo, vraj cirkev má s tým bytom svoje zámery. Všetko padlo. Nespochybňujem právo obdarovaného na užívanie svojho vlastníctva, no ponuka na bývanie vyšla zo strany vlastníka. Radšej nemali nič ponúkať, nik dovtedy nepociťoval krivdu.
Mám z toho zlý pocit vzhľadom na skutočnosť, že cirkev hlása striedmosť a skromnosť, pritom sama vlastní majetky v množstvách a sumách, o akých sa ľuďom ani nesníva. Samotní predstavitelia vraj nič nevlastnia, žijú na farách, v nehnuteľnostiach patriacich ich "zamestnávateľovi" a neplatia nájom. K životu vlastne nepotrebujú ani peniaze. Ale to by som už špekuloval, netuším, či majú nejakú výplatu alebo im cirkev všetko zabezpečuje. Iné som chcel povedať. Ak sú majetky kolektívnym vlastníctvom cirkvi, neviažu sa ku konkrétnym predstaviteľom a preto ako "večnej" organizácii jej môže byť jedno, či byt bude užívať teraz, alebo o dvadsať rokov.
Ale bohužiaľ ja v tom vidím nenásytnosť. Nenásytnosť materiálnu a v prípade referenda aj nenásytnosť potreby pretláčania svojich videní. Lebo tu už nejde len o vyjadrenie názoru. Nespochybňujem referendum, 1,5 milióna občanov vyjadrilo svoj názor, no ja tvrdím, že veľa z nich je pod vplyvom cirkvi. Nie, nepokladám týchto ľudí za nesvojprávne bytosti, len si myslím, že ich niekto tak trochu zneužíva na svoje ciele. Zaujímavé je, že v prípade verejného vyjadrenia svojho postoja sa tento odvíja najmä od osobných zážitkov, skúseností. Ľudia zakladajú nadácie na podporu rôznych chorôb po nešťastnej udalosti v rodine, vystupujú na verejnosti, bojujú proti násiliu v prípade agresie na nich alebo ich príbuzných. V politickej oblasti je každý doma, tam majú živú skúsenosť všetci, vedia "fundovane" zodpovedať všetky otázky. No napriek tomu, že v otázkach súčasného referenda neupieram nikomu právo na vlastný názor, príde mi maximálne vykonštruované, že v dnešnej dobe ťažkých transformácií, nezamestnanosti sa ide rozhodovať o čomsi, s čím asi nik nemá nejakú osobnú skúsenosť. Alebo heterosexuálom homosexuáli nejako ublížili? Ublížila im nejako predstava adoptovaného dieťaťa v "inakšom" páre? Čo bolo tým prvým podnetom, spúšťačom na zbieranie podpisov k referendu?
Ohľadom náboženstiev ešte jedna myšlienka - ich bohorovnosť sa neprejavuje len v našej viere. Skoro všetky vystupujú ako neomylné a to pravé orechové. Posledné udalosti z Paríža len potvrdzujú, že človek si uzurpuje právo na svoj výklad Božieho zámeru. Tak, ako sa komu hodí.
Viem, vyššie možno preháňam, verím, že väčšina kňazov je spravodlivých, pomáhajú ľuďom, pomáhajú deťom, snažia sa ukazovať správnu cestu. Súhlasím s desiatimi prikázaniami, ten, kto ich napísal bol génius. Keby ich všetci dodržiavali, bola by tu už predizba Raja. Ale v prvom rade by ich mali dodržiavať práve predstavitelia cirkvi.
Na záver mi pani zubárka povedala, že jej 90-ročného otca okradli pri odchode z pošty o dôchodok. Tu nech sa kňazi snažia desatorom vplývať na smer ľudí, to je ich parketa. Takisto je ich úlohou rozsievať lásku a porozumenie, toleranciu a povzbudenie. Nie potláčanie, nie politikárčenie a nie polarizovanie spoločnosti.
A toho zlodeja, ktorý okradol starého muža a vôbec všetkých lotrov by sme mali do doby, kým sa ich pomocou cirkvi podarí priviesť ku konaniu dobra, trestať účinnejšie, ako väzením - napr. vyťahovaním nervov zo zubov ... brrrr ....
Slniečko v duši ....
