Kam sa človek pozrie, vidí z politiky len frustrovaných ľudí. Snáď okrem tých, ktorí sa ňou živia a sú nadmieru spokojní (česť výnimkám). A okrem tých, ktorých absolútne nezaujíma. V minulosti som sa aj ja dosť "vzrušoval" pri Televíznych novinách či "debatných krúžkoch" politikov v diskusných reláciách. Až som prišiel na to, že mi to dosť škodí. Čo, vari nemám dosť svojich starostí na púti kamenistou cestou života? Už vyše pol roka sa o politiku nezaujímam, nesledujem najnovšie "senzačné" správy. Občas sa samozrejme nevyhnem nejakým útržkom správ v rozhlase, rozčúleniu kolegov v práci, či rozhovorom spolucestujúcich v MHD (už nie, počúvam MP3-ku alebo práve oddnes som začal čítať v buse knihu ... :o) ...).
Predtým som sa vždy rozčuľoval: 'Ako je možné, že to tí politici dopustili, urobili, toto sa musí vyšetriť, niekto za to musí niesť zodpovednosť!' A naivne som čakal na výsledok šetrenia, kým sa všetky kauzičky, kauzy i megakauzy nezamietli pod koberček. Tak som sa radšej odpojil. Keď sa prevalila Gorila, ani som nevedel, o čo ide. Intuitívne som pochopil, že sa jedná o "sponzoring" (staronové športové odvetie) strán, ktorých zástupcovia si v diskusných reláciách idú oči vyškriabať, aká je ich strana najčistejšia. A po zhasnutí reflektorov, vypnutí kamier idú v dobrej nálade spolu na pivo, že "Ako sme s tými voličmi zas dobre vyje..li". Gorila ma len utvrdila v tom, že pri koryte sa aj z najčistejšieho človeka stáva POLITIK (tu chápte toto pomenovanie ako nádavku ... :o) ...), ktorý sa neštíti okradnúť ani vlastnú rodinu, keďže kradne z peňazí, ktoré jeho príbuzní na daniach zaplatili do štátnej kasy. On to ale chápe tak, že si berie len to, čo je jeho. Že do strán strkajú peniaze v súlade so svojimi neskoršími záujmami (v prípade vládnutia správnej strany) nejaké finančné spoločnosti a čo ja viem, kto všetko ešte, je "pochopiteľné" (samozrejme, že nie ospravedlniteľné, nakoľko kradnú z našich peňazí) ... naučili sa mať veľa a chcú mať ešte viac (však vraj aj v USA sú oficálne pri rokovaniach parlamentu lobisti, ktorí spracovávajú jednotlivých senátorov v prospech bánk, finančníkov, koncernov, ktoré zastupujú). Menej pochopiteľné je však to, že tí, ktorí majú pracovať v záujme nás, ktorí sme im dali dôveru, sa neštítia túto dôveru pošliapať do prachu.
Ale strašným spôsobom som odbočil od toho, o čom som chcel písať. To som celý ja, úvod v rozsahu akoby to bol celý článok ..:o))) .. kurňa, kedy sa už naučím "vyňadrovať" stručne?
Raz, keď bola dcéra ešte mladšia, boli sme v Slovenskom národnom múzeu. Reku, ideme sa pozrieť a hlavne poučiť. Poučiť z histórie alebo rovno hľadať odpovede na otázky budúcnosti :o). Je to nádherné múzeum, len škoda, že kultúra u nás dostáva na frak, čo sa rozpočtu týka. Prechádzame sa, kocháme, híkame, všetko je nádherné. Snažím sa svojimi chabými znalosťami pred ňou vytiahnuť, čo-to jej vysvetliť. Starší, vyše 70-ročný pán, ktorý si popri dôchodku musí privyrábať ako "dozor nad exponátmi", nás dlhšiu dobu pozoruje. Keď prechádzame popri ňom, prihovorí sa:
"Pekne, že sa tej malej tak venujete, že jej vysvetľujete."
"Ale však to je prirodzené." – usmejem sa za pochvalu. "Predsa tak jedná každý."
"By ste sa divili. Keby ste videli tie decká, ako tu skáču, všetko chytajú, neposlúchajú, sáču sa ... a rodičia im nič nepovedia."
‘No, zase jeden döchodca, ktorému lezú deti na nervy.’ – pomyslím si a chcem s pozdravom ísť ďalej.
"Aj naposledy," – pokračuje starký, "bola tu nejaká škola a decká vyvádzali, kričali, behali, naháňali sa, chytali exponáty. Najmä jeden chalanisko, chcel dokonca vyliezť na hentoho zubra. Ani mňa nepočúval, keď som mu dohováral. Bol drzý a arogantný, aj mi nadával. Vravím učiteľke, aby s ním niečo robila ... ‘S týmto?‘, začudovane na mňa pozrela, ‚viete kto je jeho otec? ... ja nechcem prísť o prácu.’ "
Kam sme to dospeli, že za poctivo odvedenú prácu, častokrát aj náhradu výchovy absentujúcej v rodine, by sa mohlo stať, že pani učiteľka by mohla prísť o prácu? Táto príhoda sa stala pred pár rokmi, neverím, žeby sa odvtedy situácia zlepšila, skôr naopak. A to ma desí. Ďalšia oblasť, ktorá u nás dostáva na frak. "Páni" hore si neuvedomujú jednu vec. Veľa problémov by sa dalo vyriešiť v školách. Tam, v zárodku, kde sa dosť výrazne rozhoduje, čo sa z detí stane. Či poctivá bytosť, či len v akomkoľvek zmysle prežívajúci parazit žijúci na úkor ostatných. Školy denne zápasia s prízemnými problémami,treba platiť faktúry za vodu, teplo, renovácie sa odkladajú, až na pokraj havarijných stavov.
Platy učiteľov. Práca učiteľa je podobne ako práca lekára poslanie. Doslovne. A v týchto poslaniach sú určité paralely. Obaja sa musia vzdelávať celý život, obaja majú zodpovednosť, obaja sú za prácu neadekvátne ohodnotení. No kým u lekára je výsledok jeho práce občas okamžite viditeľný a dá sa povedať, že aj hmatateľný, učiteľ to má v tomto ťažšie. Je to beh na dlhú trať. Vštepovať deťom, ktorým sa učiť nechce (však ani mne sa nechcelo ... :o) ...) vedomosti, viesť ich, uvádzať do života, častokrát suplovať rodinu, byť psychológom, kamarátom, pedagógom ... myslíte, že to je málo? A viesť pri tom aj svoj súkromný život, na ktorý mnohokrát neostáva čas. Závidíme im dva mesiace "dovolenky". No sú naozaj celé dva mesiace mimo školy? Opýtajte sa ich.
Jedna vec ma straší. Týka sa to ako školstva, tak životného prostredia a kultúry. Ako dobre by mohlo byť, keby si konečne politici uvedomili, že stačí, aby sa viac peňazí dostalo do týchto oblastí a o nejaký (ja viem, dosť dlhý) čas by bolo lepšie vo všetkých stránkach života. Oki, som utopista, chápem, že niet z čoho pridať, chápem, že napr. zdravotníctvo je na mizine - ako vysvetlíte chorému, že nemá nárok na liek, lebo sa pridalo na kultúru a zdravotníctvu neostalo ... ako som povedal - bol by to beh na dlhé trate, ale práve preto ho nebude žiadna strana riskovať, pretože je nemysliteľné, aby si nepopulárnymi krokmi podrezala pod sebou konár a nemala o štyri roky šancu byť znovu zvolená "do vlády". Pretože na "peniaze-", "zdravie-", "slušnosť-" či "rozkvet-vracajúce" výsledky podporovania školstva, kultúry, prírody by sme si naozaj museli pekných pár rokov počkať. Napr. spomínané školstvo. Pridať na platoch učiteľom, aby ich okrem záujmu o poslanie a lásky k výučbe a deťom motivovalo aj niečo iné a neutekali zo školstva. Môžeme sa im čudovať, že ich často už nebaví niekedy až rizikové povolanie? Či už v rámci stresu či doslovne z atakov žiakov? Zvýšená kvalita školstva by sa po čase prejavila v náraste počtu slušných ľudí, ktorých učitelia nasmerovali na správnu cestu. Výsledok? ... menej kriminality, menej alkoholikov, narkomanov, menej znásilnení, vrážd, tým pádom menej výjazdov zdravotníkov, menej ošetrení, menej odvykacích pobytov, menej výjazdov policajtov, a čo ja viem čo všetko to obnáša. A to všetko sú peniaze. Ušetrené v zdravotníctve, v rezorte vnútra. Mne nejde o peniaze, pre mňa by bola dôležitejšia skutočnosť, že medzi ľuďmi by zavládla väčšia pohoda, spriaznenosť, pochopenie ... A snáď, keby bolo viac slušných ľud, možno by bolo aj menej podvodov, menej daňových únikov, tým pádom viac peňazí v rozpočte ... ale to sa vraciame na začiatok, kedy by asi aj tak veľa v kase neostalo, pokiaľ by vládli takí, ako dnes ... ktorých prioritami je namastiť si bruchá a nahrabať majetky (pardón, nakradnúť je správne slovo) ... :o(.
Viem, možno príliš zjednodušené, ale aj najzložitejšie veci sa najlepšie riešia jednoducho ... :o)
Apropo. Kamarátka, učiaca na strednej škole, výborná pedagogička, ktorú žiaci milujú, tiež uvažuje o zmene. Práca ju baví, vidí sa v nej. Dôvod? Potrebuje jesť, bývať, žiť ...
Slniečko v duši
