Toto boli moje detské sny, ilúzie... Aj keď je fantázia to, čo potrebujeme, bohužiaľ žijem v realite! V priestore, kde má každý náš chybný krok ďalekosiahle následky. Zabávať sa s priateľmi, potom si plný nádherných zážitkov opäť sadnúť ku knihám a myslieť nato, že vzdelanie je dôležité. Žiť v dvoch svetoch a dennodenne prepadnúť dilemám, prečo sa dnes veci diali takto a nie tak, ako som to chcel ja. Zaspávať s pocitom, že zajtrajšok mi možno vyjde lepšie ako ten dnešok.
Áno, vyznávam určité hodnoty. Hlavu mám plnú predstáv... No prečo je tak tažké odmyslieť si to "ALE".
Nikdy mi nešlo o to,aby si o mne ľudia čítali, aby som nebodaj zapĺňala palcové titulky najprestížnejších denníkov. Toto všetko je pominuteľné, ale pocit, že ste sa rozdali, že ste každému ukázali kúsok svojho ja Vám otvára nové obzory. Zrazu sa Vám zdá svet svetlejší, bez toľkých mrakov. Nepretvarujete sa, nemusíte nad každou vetou premýšlať, všetko je založené na spontánnosti. Pretože náš život sa nemeria tým, čo sme dali, ale tým koľko sme rozdali!!
Občas uvažujem, či toľká svetská krása, to nekonečné fintenie či najmodernejší kus odevu dokážu vyvolať pocit šťastia. Samozrejme, som žena a aj ja sa chcem páčiť... Avšak, nie je krajší pohľad na mamičku s dieťaťom, ktorí spolu pobehujú po uliciach mesta, ako na jednu z tých, čo kvôli svojim opätkom nedokáže ustrážiť svojho večne šantiaceho drobca?
Stále sa hľadám, ubehlo ešte málo času, aby som mohla suverénne prehlásiť- TOTO SOM JA... Ale jediné, po čom naozaj túžim, je pozrieť sa do zrkadla, hľadieť si priamo do očí a pristihnúť sa pri myšlienke, že som zúročila všetky vedomosti, že som sama sebe dokázala, aké krásne je snívať...O čomkoľvek... Mať pre menom titul? Prečo nie, sila vôle dokáže nemožné. A nato, aby som sa stala sama sebou potrebujem cítiť blízkosť ľudí, ktorí ma podporia. Nesmiem byť vnútorne prázdna...
Veď sa aj vraví, že ku šťastiu na tomto svete potrebujeme 3 veci: niekoho milovať, niečo robiť a v niečo dúfať! A ja verím na šťastné konce:)!
