Otca si pamätám ako sústavne chodil v uniforme a nosil na čiapke takú smiešnu bielu návliečku a tiež biele návliečky na rukávoch, aby ho bolo lepšie vidieť.Pripomínal modrého zmrzlinára...To aby ho na križovatke omylom nezrazil podnapitý vodič alebo bicyklista.
Mal dva koníčky.Rád hrával na heligonke/ťahacia harmonika, ktorá mal iný zvuk, keď sa ťahala dovnútra a iný, keď sa ťahali mechy von/.A ešte sa rád babral s motorkami.Jednu dobu sme ich mali na dvore asi päť.Dve aj so sajdkami/NSU, BMW/ a tri také rozmanité-Ariel, Javu pérák a Čezetu.Pri oprave som mu musel občas asistovať a keď sa naštval ,často po mne hodil francúzák, alebo iný kľúč čo mal po ruke...
Na motorke so sajdkou sme chodievali hrávať po Záhorí.Tatko aj s matkou mali veľa priateľov najmä vďaka otcovmu zamestnaniu, lebo mal veľa dlžníkov.Matka aj s otcom spievali československý repertoár pesničiek.Začínali klasikou ako V richtárovej studni, Tam okolo Levoče,pritvrdili českými ako Cikánko ty krásná, Plují lodi do Triany a končievali nad ránom LaPalomou a bodku tvorila Až ráno-až bude bílý den...
Pretože tatko chcel, aby bol dodržaný rytmus zohnal mi kdesi veľký bubon.Bola na ňom na oboch stranách namaľovaná černošská diva s kudrnatou hlavou a veľkými prsiami.Pod ňou sa skvel nápis JAZZ BAND.A tak som bol odmalička prinútený hrať divadlo.Tĺkol som černoške striedavo paličkami a šlapkou po prsiach a po hlave a dodržiaval som rytmus.Asi tam som stratil hudobný sluch.Naučil som sa piť a počúvať neslušné vtipy..
Na ZDŠ-ke som často zaspával, ale vďaka kvalitným horniackym génom, som to obdobie prežil bez väčších ťažkostí./Nemusel som sa vôbec učiť, lebo všetko som si zapamätal na vyučovaní./Domov sme si nosili vždy výslužku-živé sliepky, občas zajaca alebo bažanta ,podľa toho kde sme práve hrali.Ak sa bubon nezmestil do sajdky nechali sme ho tam, kde sme práve dohrali...Ale o tom som vlastne nechcel...Píšem memoáre z rodinného života a trochu mi to ušlo iným smerom...
Otec s matkou boli dobrí rozprávači a často zabávali ľudí rôznymi historkami.Ponúkam vám zopár, ktoré som si zapamätal od otca. Otec mal slúžobnú partiu kolegov.Volali sa Hromada-stredoslovák/mal asi 140 kg/, Kotes /šľachovitý záhorák/, Kukumberg /tenký čierny chapík kdesi od Pezinku/ a Kondel /asi prešporák/
Raz sa vybrali počas služby na návštevu jedného gazdu na Tomky.Bolo práve po zabíjačke ,a tak ich riadne pohostili.Ich kolega Hromada dostal chuť na víno.Priniesli mu také domáce“kolenačkové“/tak volajú záhoráci víno ,po ktorom idú ľudia popod okná hostitela po kolenách, aby ich tam znova nezavolali/Hromada dostal po prvom litri akútnu hnačku.Aby sa nezdržoval ,tak len stihol zavolať." Kam mám utekat?"
"Rudko, ná mosíš ít dozadku a tam vedla chléva...ale mosíš opatrne, lebo je to nedstavjané"...ale to už Hromada nepočul lebo to v ňom hrozne bublalo.Z posledných síl dobehol k hajzlu zhodil opasok s pištolou a vrhol sa na sedátko.A to nemal robiť.Gazda záchod opravoval a pretože chcel spodok zabetónovať, nechal ho len tak na dvoch guľatinách.
Záchod so stoštyridsať kilovým policajtom Hromadom sa najskôr pohol na jedenom brvne dozadu a potom z kopčeka dopredu.Prekotil sa a Hromada sa zosypal rovno do hovien...Začal zúfalo volať o pomoc.Tatko aj s kolegami pribehli a za pomoci ťažného lana ho odtiaľ vytiahli. "Šak sem ti ríkal, že to je nedostavjané ",kričal naňho domáci ...Pretože strašne smrdel vystriekali ho hadicou, odviekli do auta a odviezli rovno domov.Jeho žena sa s nimi pol roka nerozprávala...
Po dlhšom čase sa otcova partia znova vybrala pred sviatkami na stromčeky k známemu horárovi.Ešte pred tým si spomenuli, že v Kiripolci býva jeden ich starý dlžník - tak sa uňho zastavili.Chlap bol družstevník mal doma množstvo hydiny, čo nakradol a pretože sa všetka nezmestila na dvor, tak ich mal aj v kuchyni a po dome.Tatko aj s kolegami si sadli a družstevník im ponúkol slepačiu polievku.Sliepky sedeli aj nad sporákom a keď domáca pani chystala polievku zopár slepačíncov spadlo aj do polievky...
Domáci si nabral ,a keď už všetci jedli a štrngali lyžicami zrazu začal nadávať, že halušky sú tvrdé a nedovarené.Vytiahol slepačí trus z polievky a vyhodil ho na stôl.Keď to otec s kolegami uvideli vybehli na dvor a všetci začali vracať...
Družstevník si čupol k plotu a bez hanby tam urobil hromádku.Potom chytil najbližšie kačíčatko a vytrel si s ním zadok.Kačíča začalo pípať a nazlostené zúrivo ďobalo zobáčikom družstevníka do prirodzenia. Ten začal vrieskať a skákať so zvesenými galotami po dvore. Potom prišiel dovnútra a vynadal starkej, že už by mala tie kačičky poumývať lebo sú všetky špinavé...Policajti sa pobrali bez slova preč.V horárni ich potom liečil horár slivovicou aby odohnal tú pachuť zo slepačiny....
Tatkov kolega Kukumberg bol veľmi prísny policajt.Jeho žena robila taxikárku, čo bola v šesťdesiatych rokoch v Československu rarita.Nemali deti a často sa spolu hádali a robili si zle.Raz v noci sa stalo, že Kukumberg v službe uvidel ako jeho žena prešla s taxíkom na križovatke na červenú.Dal si maják, zapol sirénu ,a keď ju dohonil prinútil ju zastaviť a naparil jej pokutu.Žena sa riadne naštvala.Celý mesiac mu nič neuvarila ani neoprala.Keď to už Kukumberg nemohol vydržať /schudol o desať kíl/prišiel za ňou s veľkou kyticou a na kolenách ju odprosil za svoju nerozvážnosť...
Spomeniem ešte jednu veselú príhodu.Otec nestíhal obrábať našu záhradu a ešte pri tom kŕmiť hydinu a dojiť kozu.Často utekal do práce v Bratislave na poslednú chvíľu.Ráno po jednom víkende dojil kozu a neopatrne si odložil zle zatvorenú brašnu na zem.Koza bola hladná a tak si vytiahla z brašny jeho úradné spisy o dopravnej nehode a začala mu ich obhrýzať.Hoci ju tatko mlátil po hlave stihla urobiť značnú škodu.Vyskočil na bicykel, ktorý sa pod ním zlomilZahrešil,praštil ho o zem a bežal na výpadovku aby si zastavil služobnou plácačkou najbližšie auto...
Zožrala mu aj časopis Život strany, ktorý sme pravidelne strihali na štvorce a dávali do poľného záchodu, aby sme ušetrili za toaletiak...bývali tam pekné čiernobiele obrázky hrdinov socialistickej práce...Tatko vtedy dostal od náčelníka pokarhanie a strhli mu z platu.Odvtedy sa na kozu hneval a museli sme dojiť my s mamkou...
Rozprávaní a historiek bolo veľa.Tieto príhody, kočovanie s motorkou, harmonikou, spievanie a „veselé detstvo“ ma po rokoch inšpirovali a v tridsiatke som sa prihlásil som do Umeleckej školy.Ale o tom niekedy nabudúce.
Dodan Bird
