Chcel som si sadnúť za volant, keď ku mne pristúpil mladý zarastený chlapík rómskojužanského vzhľadu.“Prosím vás, pomôžte mi, veľmi sa ponáhľam“ povedal a podal mi do rúk krabičku.Pozrel som naňho a on mi ihneď zrýchlene odvetil-predám vám lacno hodinky.Otvoril som krabičku Bol tam párik utešených hodiniek, vyzerali ako Seiko.“Potrebujem súrne peniaze na benzín, tu máte holiaci strojček“, podal mi ďaľšiu krabicu.Položil som hodinky na sedadlo a zvedavý som otvoril krabicu-bol tam pekný strojček Philips...Kúp to, dáva to úplne pod cenu, výborný obchod, daruješ to niekomu v rodine...myšlienky mi uháňali hlavou...
„Daj mi nejaké peniaze, chlapík prešiel na tykanie-vytiahol som peňaženku a bez ďaľšieho rozmýšľania som mu dal 4 stovky...“Tu máš ešte aj kameru-prihodil do auta ďaľšiu škatulu..., je úplne nová, pridaj mi ešte pár korún-vytiahol som aj poslednú bankovku 500-ku...Pozrel sa na mňaTo je málo za taký tovar-tisícku nemáš, ponáhľam sa, začal sa vrtieť a obzerať.“Nemám?, povedal som, čo bola aj pravda.“Tak mi daj kameru späť!“, podal som mu ju-„prepáč utekám“, odvetil a normálne sa rozbehol...
Načo ti vlastne budú tie hodinky,však žiadne nenosíš a holiaci strojček nepoužívaš...je to podvodník, podvodnííík, hybaj za ním...Okolo mňa sa objavilo zopár kupujúcich-„Hééj“, kričal som za utekajúcim, „ja to nechcééém, rozmyslel som si to, počkáááj!“Schytil som krabice a utekal za pokútnym predavačom...“Pošlite ihneď SBS-ku“, počul som v behu ako vysoký chlapík neďaleko môjho auta kričí do mobilu-„už sú tu zase tí podvodníci-poďte ich vyhodiť!“...
Na konci parkoviska čakalo červené auto s naštartovaným motorom.Môj priekupník si chcel práve sadnúť, keď som naňho zrúkol. „Hej ty bulo!-nechcem žiadny tovar-vráť mi peniaze, ak mi ich ihneď nedáš zavolám políciu a nadiktujem im číslo vášho auta“...Podvodník zaváhal , presunul som sa pred auto, riskujúc, že ma zrazí ...Pozrel sa na mňa a stal sa zázrak...vytiahol moje peniaze a strčil mi ich zhúžvané do dlane.Hodil som mu krabice a len čo nasadol, auto vyrazilo.Sotva som stačil odskočiť...
Rozčúlený som kráčal späť k autu.Prepočítal som peniaze.Vrátil mi 700 korún.Dve stovky boli fuč...Rozmýšľal som, koľko som mu vlastne dal jednu päťstovku alebo dve...Jednu, lebo dve?Si hlupák, takto naletieť, ešte , že mám ostané peniaze späť,každý špás niečo stojí...Spomenul som si, že som si v bankomate vybral 900 korún a v Lidli som platil kreditkou.Ukľudnil som sa.
Pomaly som vycúval a odišiel z parkoviska.Oni to mali nacvičené.Uvedomil som si, že som obišiel celkom dobre...Ktovie koľkých ľudí takto títo „divadelníci“ okradnú.Imitovaní tovar, imitácia herectva a ľudská túžba získať veľa za lacný peniaz.Dávajte si pozor, aby ste tiež nenaleteli podvodníkom.Slováci sú okrem iného aj národ hercov a ich vynaliezavosť nepozná hraníc. Jovran Bird
