Vývoj slovenského zdravotníctva – pohľad cez 50 ročnú prax lekára Časť2

V predchádzajúcej časti som sa pokúsil ukázať môj pohľad na roky štúdia a pokusov uplatniť sa ako mladý, začínajúci lekár v slovenskom socialistickom zdravotníctve. Z histórie vyplývajú súvislosti, ktoré aj dnes ovplyvňujú situáciu v tomto rezorte u nás. Bohužiaľ, vo väčšine prípadov negatívne. Pokúsil som sa zadefinovať príčiny, ktoré viedli k exodu slovenských zdravotníkov do zahraničia. Prakticky všetky “historické” príčiny pretrvávajú v nejakej podobe dodnes, všetky vlády ich údajne registrovali a riešili ale v skutočnosti sa iba hrali na riešenie. Pretože väčšinu politikov zaujímajú nie pacienti, zdravotníci, zdravotníctvo ako také, ale peniaze najmä v ich vlastných vreckách.

Spomenul som, že v čase, keď som začínal študovať na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave boli na Slovensku v podstate iba dve lekárske fakulty – v Bratislave a Košiciach. V roku 1962 formálne vznikla nová Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Martine, dnes je to Jeseniova lekárska fakulta. Výuka sa začínala teoretickými disciplínami, postupne sa rozširovala do klinických odborov a zvyšovali sa počty študujúcich. Dnes je to úspešná plnoprofilová lekárska fakulta, ktorá konkuruje “starým”, zabehaným fakultám v Bratislave a v Košiciach. A ak sú pravdou sľuby o využití peňazí z Fondu obnovy, tak sa Martin konečne dočká aj novej, modernej fakultnej nemocnice vybavenej aspoň na európskej úrovni. Je to pekná perspektíva, len aby to bola pravda. Uvedomte si, že celý severozápad Slovenska (ak nepočítame obmedzovanú, nie komplexnú nemocnicu v Žiline) dodnes nemá k dispozícii žiadnu koncovú nemocnicu na tejto úrovni a transportné doby pre pacientov z periférie sa pri kvalite našich ciest rátajú na hodiny.

Ako posledná vznikla Lekárska fakulta Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave transformáciou na vysokú školu z bývalého Inštitútu pre vzdelávanie lekárov a farmaceutov (ILF, IVZ, atď). Takže dnes máme na Slovensku 4 plnoprofilové lekárske fakulty – dve v Bratislave, po jednej v Košiciach a v Martine.

Ako základ pre diskusiu o pregraduálnom vzdelávaní lekárov na Slovensku som sa pokúsil spraviť prehľad o možnostiach štúdia medicíny na lekárskych fakultách v bývalom Československu. Vzhľadom k tomu, že mentalita čechov a slovákov je podobná a historické väzby medzi našimi štátmi sú stále živé, považujem takéto porovnanie za užitočné.

Tab. 1. Tabuľka zobrazuje počty prihlásených a prijatých na jednotlivých fakultách v Čechách a na Slovensku v rokoch 2019 – 2021 podľa webových stránok jednotlivých fakúlt a podľa webu: Lekárske fakulty | Na medicínu (namedicinu.sk). Slovenské fakulty sú uvedené na konci tabuľky.

Komentár k tabuľke: Neviem garantovať úplnú presnosť uvedených počtov kandidátov a prijatých. Niektoré fakulty uvádzajú ako prijatých kandidátov tých, ktorí v prijímacom procese dosiahli stanovený počet bodov potrebných na prijatie, iné fakulty za prijatých považujú iba študentov skutočne zapísaných do prvého ročníka, čo je obyčajne o niečo nižšie číslo.

Z tabuľky 1 je jasné, že v Českej republike (ČR) je spolu 8 plnoprofilových lekárskych fakúlt, čomu zodpovedá približne 1 250 000 obyvateľov na jednu fakultu. Na Slovensku (SR) je to približne 1 375 000 obyvateľov na jednu fakultu. Takže naše čísla sú v tomto parametri porovnateľné

V uvedených rokoch bol počet prihlásených v prepočte na počet obyvateľov ČR (cca 10 mil.) = 0,55 % voči počtu prihlásených v prepočte na počet obyvateľov SR (cca 5,5 mil.) = 0,41 %. V ČR sa teda prihlásilo na štúdium relatívne viac kandidátov ako v SR. Podobne, úspešnosť prijatia prepočítaná na počet obyvateľov ČR bola 0,12 % voči úspešnosti prijatia adeptov v SR = 0,10 %. Prijatých bolo nakoniec relatívne menej študentov v SR voči ČR. Neviem odhadnúť pomer slovenských a českých adeptov hlásiacich sa na české fakulty ani pomer slovenských a českých študentov nakoniec prijatých na české fakulty. Z vlastnej skúsenosti z Masarykovej univerzity v Brne odhadujem, že pomer slovenských študentov medicíny na tejto fakulte je vyšší ako 30 %, v niektorých ročníkoch mohol dosiahnuť aj viac ako 50% všetkých študentov.

Takže je jasné, že v ČR sa na lekárske fakulty hlási relatívne aj absolútne viac kandidátov na prijímacie pohovory a české fakulty prijmú viac študentov do prvých ročníkov. Aký je podiel slovenských študentov na počte študentov prijatých do LF v Čechách na štúdium v českom jazyku neviem. Viem, že v Brne svojho času dokonca protestovali rodičia proti prijímaniu slovenských študentov za rovnakých podmienok ako mali české deti. Údajne zaberali miesta, na ktoré sa potom české deti nedostali. Na moje pracovisko (CKTCH v Brne) chodili stážovať medici – boli to celé krúžky, ktoré hovorili iba po slovensky. V električke č. 4, ktorá v Brne chodí na Kraviu horu (sú tam medické internáty) po večeroch väčšina cestujúcich hovorila po slovensky – takže tých slovenských medikov tam bolo skutočne veľa. Bolo mi z toho smutno, pretože som vedel a oni sa tým netajili, že na Slovensko sa z nich nevráti skoro nikto.

V tabuľke neuvádzam počty zahraničných študentov študujúcich na našich univerzitách v anglickom jazyku najmä preto, že po promócii prakticky všetci títo študenti odchádzajú z obidvoch našich štátov preč.

Je známe, že slovenské lekárske fakulty dostali nejaké peniaze na podporu štúdia slovenských študentov v rokoch 2019 a 2020. V roku 2021, rád by som sa mýlil, nedostali doteraz (10.10.2021) prakticky nič. Prejavilo sa to v poklese plánovaných aj reálnych počtov prijatých slovenských študentov v roku 2021.

Tab. 2. Počty slovenských študentov prijatých na slovenské lekárske fakulty v rokoch 2020 a 2021 (podľa webových stránok jednotlivých fakúlt a podľa webu: Lekárske fakulty | Na medicínu (namedicinu.sk)

 * môže to byť údaj o plánovaných maximálnych počtoch prijatých študentov do 1. ročníka

Z nám dostupných údajov vychádzajúcich z obidvoch tabuliek vyplýva, že v Českej republike bolo prijatých v roku 2021 voči roku 2020 o 1,29% menej študentov študujúcich v českom jazyku. Na Slovensku bol pokles prijatých podstatne výraznejší – v roku 2021 bolo na slovenské lekárske fakulty prijatých o 533 študentov študujúcich v slovenskom jazyku menej, čo je pokles prakticky o štvrtinu (24,4%). Realita je v príkrom rozpore s politikmi mnohokrát deklarovanou snahou o zlepšenie personálnej situácie v slovenskom zdravotníctve. Tento rok prijatí študenti budú promovať za šesť rokov a ďalších približne 10 rokov sa budú postgraduálne vzdelávať, takže za cca 16 rokov sa stanú výkonnými, plne kvalifikovanými lekármi schopnými zodpovednej a samostatnej práce. Aj keby všetci absolventi zostali na Slovensku, touto cestou asi personálnu krízu v slovenskom zdravotníctve tak skoro nevyriešime. Podľa Tabuľky T4.4 Zdravotníckej ročenky SR 2019, NCZI Bratislava 2021 bolo v roku 2019 na Slovensku vo veku nad 60 rokov spolu 5128 lekárov (=26,36% z počtu 19454 všetkých lekárov) a 960 zubných lekárov (=33,65% z počtu 2853 všetkých zubných lekárov). Aktuálnejšiu ročenku NCZI bohužiaľ neposkytuje. Ak by lekári v dôchodkovom veku prestali pracovať, zdravotníctvo v SR pri takto “perspektívnej a koncepčnej” personálnej práci dnes, ale aj o pár rokov nutne skolabuje.

Údaj o poklese počtu študentov študujúcich na slovenských univerzitách v slovenskom jazyku je v kontraste k zvyšovaniu počtov študentov zo zahraničia, ktorí u nás študujú v anglickom jazyku a za štúdium si platia. Je známe, že zahraniční študenti až na výnimky na Slovensku nezostávajú. Odchádzajú domov, alebo do iných štátov EÚ - platí vzájomné uznávanie dokladov o vzdelaní získanom v štátoch EÚ. Príčinou rastu počtu zahraničných študentov je rozdielne financovanie. Univerzity tvrdia, že cez financie od zahraničných študentov môžu podporovať štúdium slovákov – či je to tak nikto nevie. Každý zahraničný študent zaplatí za rok školné v sume cca 10 000 Eu, za 6 rokov štúdia je to spolu 60 000 Eu. LFUK v Bratislave zrejme aj preto významne znížila počet bodov, ktoré musí uchádzač dosiahnuť v prijímacom procese. Slováci v tomto roku potrebovali dosiahnuť hodnotu okolo 720 bodov z 800 možných, u zahraničných kandidátov bola táto hodnota výrazne nižšia, niekde na úrovni 200 bodov z 800 (osobná skúsenosť). Mal som možnosť pozrieť si slovenské a anglické testové otázky, ktoré LFUK ponúka prihláseným kandidátom. Nemal som pocit, že by tieto testy boli podstatne odlišné. V podstate išlo o slovenské testy preložené do angličtiny alebo naopak – takže aj ich obtiažnosť musela byť približne rovnaká. LFUK zrejme pre peniaze výrazne znížila požiadavky na kvalitu kandidátov prijímaných na štúdium v anglickom jazyku v Bratislave. Doslova podliezla kvalitatívne požiadavky na zahraničných kandidátov voči kandidátom slovenským. Inými slovami, je zrejmé, že kandidát, ktorý zďaleka nedosiahol potrebný počet bodov na to, aby sa dostal na lekársku fakultu napr. v Nemecku, sa bez problémov dostal za cieľovú sumu 60 000 Eu na štúdium v Bratislave. Či je to dobré, či to robia aj iné naše univerzity neviem – nechvália sa s tým. Existuje názor, že počet zahraničných študentov na vysokých školách je jedným z ukazovateľov kvality danej školy na medzinárodnej úrovni. Obávam sa, že informácia o politike prijímania zahraničných študentov na LFUK v Bratislave sa rýchle rozšíri a zvýši počet záujemcov o štúdium na tejto škole. Bude to však veľmi negatívna reklama. S veľkou pravdepodobnosťou táto informácia zhorší kredit slovenských vysokých škôl v zahraničí. Kredit, ktorý je už dnes naštrbený aférami s plagiátorstvom a kupovaním diplomov. LFUK by z tohto pohľadu možno spravila lepšie, keby zrušila testy v prijímacom konaní, stanovila primeranú cenu za ktorú by prijala na štúdium všetkých zahraničných kandidátov a dôkladne ich preverila v prvých ročníkoch – samozrejme bez možnosti vrátenia vstupných poplatkov.

Podľa Sme (regióny@sme.sk – Stredné Slovensko zo dňa 11.10.2021 – str. V) študuje v Martine 660 študentov zo zahraničia, najmä z Nórska a Islandu, kde má škola dobrú povesť. Zahraniční študenti predstavujú približne 50% všetkých študentov. Počul som, ale neviem to potvrdiť, že zahraniční študenti sú do Martina prijímaní v prijímacom konaní ekvivalentnom prijímaciemu konaniu slovenských študentov. Predpokladám, že situácia bude podobná aj na zvyšných dvoch lekárskych fakultách.