Tento článok nie je o zdravotníctve, je o mojej osobnej skúsenosti z jedného úradu štátnej a verejnej správy v hlavnom meste našej republiky - Bratislave. Žijeme v postindustriálnej spoločnosti, ktorá by mala využívať výdobytky moderných technológií vo všetkých oblastiach nášho života. Máme na to rozvojové programy, ktoré majú zabezpečiť informatizáciu štátnej a verejnej správy. Spomeniem e-goverment. Úradníci v každom úrade v tomto štáte majú k dispozícii výpočtovú techniku. Občas nie je najnovšia, inokedy majú na stoloch to najnovšie, čo sa u nás dá zohnať. Normálny, moderný človek by očakával, že táto technika je v ich práci intenzívne využívaná, že sa bez nej nezaobídu. Realita je iná.
Som dôchodca, ktorý 15 rokov pracoval v Českej republike a preto dostáva aj český dôchodok. Musím preto každý štvťrok zaslať českým úradom dokument „Potvrzení o žití“. Nesmejte sa, je to tak. Mimochodom podobný dokument vyžaduje aj slovenská strana od dôchodcov, ktorým vypláca slovenský dôchodok do zahraničia. Bez Potvrzení o žití vám prestanú vyplácať dôchodok, takže neostáva nič iné, ako túto tortúru absolvovať.
V pondelok 16.8.2021, približne o 09:30 hod. som sa na overenie podpisu na tomto potvrdení dostavil do Klientskeho centra jednej z miestnych častí hlavného mesta SR Bratislavy. Nasadil som si masku a vstúpil do Centra. Bolo tam asi 10 pracovníkov. Klientov som videl troch – všetci boli pri okienku na overovanie podpisov. Ja som bol tretí v poradí. Sadol som si do radu, rešpektoval odstup a sledoval, ako to tam funguje. Zistil som nasledovné:
Pri okienku boli 2 mladí ľudia – klienti, za okienkom milá pani úradníčka. Nasledovalo:
Pracovníčka prevzala od dámy asi 5 dokumentov, niektoré mali viac strán.
Dokumenty položila na stôl, urovnala ich na úhľadnú kôpku.
Od klientky prevzala občiansky preukaz (OP), skontrolovala ho a položila na stôl.
Zobrala prvý dokument, otvorila ho a prezrela všetky jeho strany. Dokumenty boli zrejme už podpísané, pretože sa nič nepodpisovalo.
Otvorila zošit, do ktorého sa overenia evidujú a začala opisovať do príslušných rubrík najprv údaje o dokumente, potom údaje z obidvoch strán OP.
Vyhľadala poslednú stranu dokumentu a dala na ňu 2 pečiatky – veľkú pečiatku vlastného overenia a dátumovku.
Vyplnila pečiatku overenia dokumentu. Znamená to, že do rubrík pečiatky opísala prakticky všetko, čo už raz napísala do zošita na overovanie dokumentov.
Opätovne skontrolovala dokument, všetko čo tam napísala a údaje porovnávala s OP.
Na poslednú stranu dokumentu k vyplnenej pečiatke overenia dala guľatú pečiatku a overenie podpísala.
Klientke podala otvorený zošit na overenie podpisu (vznikol malý problém - otvorený zošit je širší ako okienko v ochrannom plexiskle, tak sa trochu manévrovalo) a ukázala klientke, kde sa má podpísať. Klientka sa podpísala, úradníčka si zošit vzala späť. Táto procedúra sa opakovala u každého overovaného dokumentu.
Ak išlo o viacstránkový dokument, úradníčka sklepala listy aby boli zarovno, spravila do nich dierkovačom 2 diery, odstrihla modro-bielo-červenú stužku, pretiahla ju cez dierky, dvakrát zaviazala, konce stužky uložila na papier a prelepila lepiacim štítkom. Na okraje štítku dala podpis a dve okrúhle pečiatky.
Platba sa robí v pokladni – úradníčka vyplnila a dala klientke doklad na zaplatenie. Klientka počkala na otvorenie pokladne (pokladníčka v nej nebola, musela prísť, otvoriť dvere pre klientov, zasvietiť zelené svetlo) a klientka mohla vstúpiť, čo sa dialo pri platení v pokladni som nevidel.
Potvrdené doklady dostala klientka až po predložení dokladu o platbe.
Rekapitulácia:
1. Príprava práce: spolu cca 2 min.
2. Overenie jednoduchého dokumentu: spolu cca 8 min.
3. Overenie viacstranového dokumentu: spolu cca 15 min.
Upozorňujem, že časy sú odhadované, nemeral som ich.
Aj pri jednoduchom overení podpisu tu človek strávi bez čakania asi tak 10 minút. Ak musíte aj zaplatiť, pripočítajte si ďalších 5 minút.
Pracovníčka, napriek tomu, že má na stole zapnutý počítač sa ho počas celej procedúry ani nedotkne.
Očakávanie naivného, alebo ako by som očakával, že by to v našej „postindustriálnej“ spoločnosti malo v 21. storočí vyzerať?
Prídem k okienku, pozdravím, poviem čo chcem a odovzdám úradníčke doklady a OP.
Pani si ich prezrie, prihlási sa do systému a OP zastrčí do čítačky. Systém načíta údaje z OP, doplní ich o identifikáciu overujúceho, dátum a čas overovania a uloží ich niekde do počítača (PC).
Úradníčka cez klávesnicu doplní údaje o overovanom dokumente – sú to tie, ktoré dnes ručne prepisuje do zošita a do pečiatky. PC doplní už uložené dáta z OP a vytvorí nový záznam v databáze "Evidencie overovaných dokladov". Záznam uloží na disk počítača.
Počas zadávania údajov prebieha overenie a prípadná oprava chýb v zadávaných údajoch. Kontroluje sa na logické a náhodné chyby, ktoré môžu vzniknúť pri zadávaní. Kontrola a oprava dát by mohla ísť aj podstatne hlbšie - porovnávaním alebo priamo preberaním dnes zadávaných údajov z rozsiahlych evidencií spravovaných štátnymi a verejnými úradmi.
PC vytlačí samolepiaci štítok o overení podpisu/dokladu na ktorom sú uvedené všetky potrebné údaje o overovanom doklade (o tlači na overovaný dokument radšej ani nesnívam).
Pani odlepí vytlačený štítok z podložky, nalepí štítok do dokumentu, overí ho guľatou pečiatkou a podpisom v dokumente, prípadne spraví ďalšie úkony, ktoré potvrdzujú, že overenie je platné.
Ak klient platí v hotovosti, pani vytlačí doklad na zaplatenie. Klient ide s vytlačeným dokladom bežným spôsobom do pokladne.
Ak klient platí kartou, alebo iným bezhotovostným spôsobom, zaplatí pri okienku a dostane potvrdenie o vykonaní transakcie tak, ako je to dnes bežné v každom, obchode.
Po zaplatení úradníčka vydá klientovi overené dokumenty a vráti mu OP (o zaplatení v hotovosti dostane úradníčka z pokladne informáciu cez obrazovku jej počítača).
Na konci pracovnej doby pracovníčka vytlačí papierový doklad – napr. „Denný zoznam vykonaných overení“. Každá stránka je očíslovaná číslom stránky z databázy overovaní, na stránke je u každého záznamu uvedené meno overovateľa, dátum a čas vykonania overenia. Každá stránka môže byť overená pečiatkou, dátumom, časom, menom a podpisom overovateľa. Overený zoznam program zaradí do súboru „Evidencia overovaných dokladov“ a aktuálnu položku v súbore uzatvorí na vykonávanie dodatočných opráv.
Vytlačené listy takto overeného zoznamu úradníčka zaradí do papierovej verzie zošitu „Evidencia overovaných dokladov“.
Takýto priebeh overenia je v tomto štáte, ktorý mimochodom investoval do IT sektoru obrovské peniaze a v ktorom údajne e-goverment funguje, iba ilúziou, ktorá nebude v najbližších rokoch realizovaná (ak vôbec niekedy bude). A to napriek tomu, že v podstate všetok potrebný hardware a možno aj software je na každom pracovisku k dispozícii (PC, klávesnica, management prístupových práv, viacnásobné zálohovanie diskov, laserová tlačiareň, internet...). Možno bude chýbať čítačka občianskych preukazov a najmä integrácia čítačky do databázového systému úradu. V tejto súvislosti pripomínam anabázu občianskych preukazov s čipom, ktoré by už teoreticky mali mať všetci občania tohto štátu. Nemajú ich, štát im to nenariadil, ani sa inak nepostaral, aby tento preukaz všetci jeho občania mali. OP s čipom má okrem iného umožniť aj identifikáciu občana v systéme e-zdravie. Štát tento problém údajne rieši posielaním čipových verzií občianskeho preukazu bez fotografie dôchodcom a deťom, v podstate sa okľukou vracia k dávno zamietnutej myšlienke samostatných ID kariet pre systém e-zdravie. Ale ani to spoľahlivo nefunguje. Moja manželka je lekárka, dôchodkyňa, nemá OP s čipom a žiadny čipový OP bez fotografie dodnes nedostala. Mimochodom ani ja, ani moja manželka, ani nikto z rodiny sa dodnes nemusel do systému e-zdravie týmto spôsobom identifikovať. Nepočítam identifikáciu ID kartou lekára pri písaní zdravotnej dokumentácie.
