Globálny problém
663 miliónov ľudí žije bez prístupu k čistej vode. Toto číslo je také veľké, že si jeho význam ani nedokážeme reálne predstaviť, maximálne ho pochopiť, ako koncept.
Keď poviem, že to je asi každý desiaty človek, alebo populácia Európskej Únie aj s Ruskom, naša predstava sa môže zlepšiť, no stále také enormné množstvo jednotlivcov naša myseľ spracovať nedokáže.
Pomôcť sa však dá vždy, minimálne v miere, v akej je to schopná uniesť naša peňaženka. Voda je základ, no stala sa pre nás tak samozrejmá, že často zabúdame na jej dôležitosť pre život.
Teraz si predstavte, že aby ste zabezpečili pre vás a vašu rodinu túto vzácnu tekutinu , musíte kráčať hodiny každý deň. Takáto aktivita zabraňuje vaším deťom v ceste ku vzdelaniu a vám k zarábaniu peňazí a nakoniec voda, ktorú prinesiete často obsahuje chorobu tvoriace baktérie a vírusy, ktoré všetkým zoberú zdravie.
Prístup k čistej vode znamená vzdelanie, príjem a zdravie. Predovšetkým pre ženy a deti.
Čistá voda zmení všetko
Choroba zo špinavej vody zabije viac ľudí každý rok, ako všetky formy násilia vrátane vojny. 43% týchto úmrtí sú deti mladšie ako päť rokov. Prístup k čistej vode a základnej hygiene môže zachrániť približne 16 000 životov každý týždeň.
Iba v Afrike samotnej ženy strávia 40 biliónov hodín kráčaním po vodu. Prístup k čistej vode dá komunitám viac času pestovať potraviny, zarábať a ísť do školy -- všetko z toho prekonáva chudobu.
Čistá voda pomáha udržať deti v škole, obzvlášť dievčatá. Menej času chodenia po vodu znamená viac času v triede. Čistá voda a vhodné záchody v škole znamenajú, že mladé dievčatá nemusia zostať doma týždeň z každého mesiaca.
Ženy sú zodpovedné za 72% zozbieranej vody v sub-Saharskej Afrike. Keď komunita dostane vodu, ženy a dievčatá dostanú ich životy späť. Začnú podnikať, vylepšia ich domovy a prevezmú si kontrolu nad ich vlastnou budúcnosťou.
Charita Voda
Mnoho ľudí by chcelo pomôcť, no všadeprítomná korupcia, či len zlé nakladanie s financiami, sa nevyhýba úplne ani neziskovému sektoru, a to mnoho ľudí odradí od poskytnutia nezištnej pomoci tým najefektívnejším a najjednoduchším spôsobom, financiami.
Tento nedostatok sa rozhodli prekonať ľudia z Charity Water, ktorí svoju organizáciu založili na maximálnej transparentnosti a rozhodli sa 100% z darovaných peňazí použiť priamo na projekt poskytnutia prístupu k vode pre ľudí,ktorí to naozaj potrebujú, Toto je možné vďaka novému modelu, ktorý rozdeľuje 100+ sponzorov financujúcich fungovanie organizácie (výplaty, priestory, reklama) a ostatných bežných ľudí, ktorí jednoducho chcú darovať a pomôcť ľuďom v núdzi a nie platiť úpravu web stránky, či TV spot charity.
Príbeh Zakladateľa
Organizácia bola založená v roku 2006 Scott Harrisonom, ktorý sa po desiatich rokoch ako promotér nočných party, rozhodol, že takýto život nie je preňho a začal pracovať pre charitu, ako fotograf (skôr, ako založil vlastnú charitu).
Scott mal veľký počet sledovateľov jeho nočných zábav vrátane množstva vplyvných a známych osobností. Využil toho po zmene povolania a neváhal v posielaní fotografií a príbehov. Podarilo sa mu vyvolať v ľuďoch pocit empatie a tí zrazu chceli pomôcť.
Pri svojej práci, ako fotograf v Afrike sa postupne dozvedel o problémoch s nedostatkom pitnej vody. Keď sa vrátil do New Yorku usporiadal svoju narodeninovú párty (31), ako to bolo u neho zvykom, ale dal vedieť ľudom, aby namiesto darčekov priniesli 20 dolárov. Potom všetky darované peniaze dal na vybudovanie šiestich studní v Ugande. Následne poslal darcom informácie o projekte a tí boli šokovaní jeho transparentnosťou. Následne zistil, že ľudia jednoducho neveria charite, pretože nevedia, kde končia ich dary. Rozhodol sa založiť charitu, ktorá tento problém obchádza a dáva 100% peňazí priamo na projekty.
Úspechy
Charita funguje v 24 krajinách a podarilo sa jej zrealizovať viac ako 23 000 projektov, ktoré priniesli pitnú vodu pre viac, ako 7 000 000 ľudí (teda viac, ako celá populácia Slovenska). Každý projekt má zverejnené súradnice a dajú sa pozrieť aj na interaktívnej mape, kde po priblížení je možné vidieť aj fotografiu s krátkym popisom.
V roku 2015 sa im podarilo získať od Googlu 5 miliónov dolárov na vyvynutie špeciálnych senzorov, ktoré budú monitorovať a zaznamenávať tok vody a tieto údaje odosielať na internet cez mobilnú sieť. Toto by nebolo také zvláštne, keby neboli natoľko jednoduché, že ich môže nainštalovať aj dedinský technik; odolné s výdržou do 10 rokov; a s cenou menej ako 90 eur (105 dolárov).
Údaje z týchto senzorov si môže pozrieť každý na špeciálnej stránke
Meno: looker.public@charitywater.org
Heslo: 4mdezeo4
Tieto informácie pomáhajú nielen ľuďom sledovať, ako sa darí studniam, ktoré pomohli zaplatiť, ale aj efektívnejšiemu fungovaniu organizácie, komunitám a štátom.
Aktivity v jednotlivých krajinách si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Príbeh darkyne
Pred šiestimi rokmi bola Rachel Beckwith 8 ročné dievčatko z Washingtonu v USA. Tesne pred jej deviatimi narodenimami počula rozprávať zakladateľa Charity Water o problémoch so špinavou vodou a možnosťami riešenia. Rozhodla sa pomôcť a požiadala rodinu a priateľov, aby namiesto narodeninových darčekov darovali 9 dolárov na jej charitatívnu kampaň. Chcela získať 300 dolárov - dostatok pre prinesenie vody desiatim deťom v núdzi.
To sa jej však nepodarilo, získala iba 220 dolárov. Jej mama ju uistila, že to je dostatok, a ak chce, môže sa pokúsiť o zbierku aj ďalší rok. O mesiac neskôr však narazilo nákladné vozidlo do auta, v ktorom sedela spolu s jej mamou a mladšou sestrou. Nehoda jej vzala život.
Správy o jej smrti šokovali celé mesto Seattle a potom sa jej príbeh začal šíriť. Miestna televízna stanica spomenula Raecheline prianie pozbierať 300 dolárov a priniesť čistú vodu deťom v núdzi. Stovky cudzincov začali dávať 9 dolárov na jej pamiatku. Potom to boli tisícky.
V priebehu týždňov srdce tohto 9 ročného dievčaťa inšpirovalo 32 tisíc darcov pre jej kampaň. Z jej 220 dolárov bolo zrazu 1.2 milióna dolárov. Dostatok na sprostredkovanie čistej pitnej vody pre 37.770 ľudí v Etiópii.
O rok neskôr, na výročie jej smrti, jej mama a starí rodičia navštívili región Tigray v Etiópií aby mohli navštíviť rodiny, ktoré získali čistú vodu. Tisícky ľudí prišlo do ulíc pozdraviť rodinu - spievali a tancovali na počesť Rachel.
V priebehu ďalších rokov mama Rachel a jej sestra pokračovali zbierať peniaze na jej spomienku. Získali ďalších 158 tisíc na čistú vodu - navýšíli celkovú sumu na 1.4 milióna dolárov.
Viac ako 400 ľudí, ktorí prispeli na kampaň Rachel, následne spustili vlastnú kampaň a jeden po druhom začali taktiež meniť a inšpirovať životy iných ĺudí. Táto skupina zozbierala ďalšich 1.7 milióna dolárov na čistú vodu.
Dnes Rachel a komunity, ktoré inšpirovala, zmenili život viac ako 100 000 ľuďom okolo sveta. Ľudia sú zdravší a silnejší, deti môžu stráviť viac času v škole, dospelí môžu vytvoriť lepšiu budúcnosť pre ďalšie generácie. Vďaka Rachel.
Rachel nám ukázala, aký vplyv môže mať jeden život. Jej prianie pomohlo nie iba zmeniť životy 100 000 ľudí, ktorí dostali čistú vodu, ale aj zmeniť životy viac ako 44 tisíc darcov, ktorí dali čistú vodu. Inšpirovala štedrosť a láskavosť na celom svete. Pripomenula nám, že dobro je v každom z nás a každá osoba na planéte má možnosť zmeniť životy. Vybudovať odkaz.
Príbeh z oblasti
Meda je veľká dedina piesku a kameňov ležiaca v Etiópií, rozprestierajúca sa niekoľko kilomentrov od severu na juh. Strmá roklina 100 poschodí hlboká rozdeluje dedinu na dve polovice, so zradnými prašnými chodníkmi kľukato vedúcimi hore a dole. Prameň Arliew, jeden zo zdrojov vody pre dedinu, sa nachádza na spodku rokliny. V Meda nie je banka, pošta ani obchod so zmiešaným tovarom. Žiadne elektrické vedenia ani mobilné veže. Nenachádza sa tu miesto na kúpu kofoly, fľašky vody, ani AA batérií. Tucet vajec stojí iba šesť centov,a aj keď sú malé, s určitosťou sú bio.
Letikiros Hailu sa narodila na južnej strane Meda a zdedila nepochopiteľne ťažký život po svojej mame, Chekolech. Ťažkosti začali, keď sa pred 25 rokmi Chekolech presťahovala do dediny, kvôli dohodnutému manželstvu. Bola to smola, že manžel žil v Mede, počula o krutých problémoch s vodou, ktorým čelia miestne ženy. Nemala však inú možnosť, ako nasledovať priania svojich rodičov, tak sa poslušne pobalila a išla.
Ukázalo sa, že jej manžel je krutý muž, mlátil ju denne. Keď mala Letikiros 4 roky, jej mama už mala dosť zneužívania a rozviedla sa s ním, a s podporou starších dedinčanov ho vyhnali z mesta.
Letikiros bolo špeciálne dievča. Od veľmi mladého veku sa zdalo, že odmieta akceptovať osud obyčajnej dedinčanky z Medy. Jej priatelia a susedia ju opísali, ako vizionárku a originálnu ženu. Bola bystrá. Bola krásna. Bola inteligentná.
Nadaná či nie, ako všetky dievčatá v jej veku z Medy, väčšina Letikirosinho času bola strávená kráčaním po a čakaním na vodu. Jej prvá cesta bola, keď mala 8 rokov a v tom momente sa jej život navždy zmenil. Vstávala skoro ráno štyri krát týždenne, zobrala svoju hlinenú nádobu, priviazala si ju na chrbát lanom a išla k zdroju vody, aby si splnila svoju povinnosť pre rodinu.
Arliew prameň je najbližší zdroj k domu ale je s ním spojený nebezpečný a strmý zostup vyše 200 metrovou roklinou. Kamene sú voľné a klzké a vie sa o viacerých ženách, ktoré prišli o život na tomto svahu. Keď sa nachádzala na suchej spodnej časti, Letikiros sa musela vyštverať cez obrie skaly aby sa dostala k prameňu, čo vlastne ani nebol poriadny prameň. Iba dostatok vody tečúcej zo skaly na naplnenie zopár nádob na vodu každú hodinu a zdroj bol používaný v noci opicami, ktorých exkrementy obklopujú okolie.
Často Letikiros prišla k prameňu a čakala 8 hodín, až prišla na rad. Občas uvidela rad nádob a žien taký dlhúý že cesta bola márna a išla späť cez kopec smerom k Bembya rieke po vodu.
Rieka Bembya je o mnoho ďalej. Je to šesť hodinový okružný výlet na západ, obsahujúci ešte hlbší zostup, ale je to taktiež omnoho krajší výhľad, cesta vedie k úpätiu hôr Simien. Voda síce nie je čistá, no je jej tu dostatok, žiadne čakanie a rieka tečie voľne cez hlboké rokliny. Na týchto dlhých cestách s jej kamarátmi, Letikiros rozprávala a snívala o lepšom živote pre ľudí z Meda.
"Veci sa pre nás určite zmenia, ak budeme tvrdo pracovať a bojovať za zlepšenie našich životov!" zvykla hovoriť.
Kráčala po vodu štyri dni v týždni a chodila do školy ďalšie tri. Keďže v Mede vtedy nebola škola, dôjsť do triedy v susednej dedine zabralo ďalších 6 hodín (tam a späť) chôdze. Aby mohla vôbec Letikiros chodiť do školy, jej mama si prenajímala somára každý týždeň, ktorý uniesol štyri nádoby s vodou počas jedného výletu k rieke Bembya. Nebolo však dostatok penazí na úplné odľahčenie Letikiros od povinnosti nosiť vodu a rýchlo v škole zaostala. Vo veku 13 rokov dokončila iba tretiu triedu.
Nasledujúc tradíciu, rovnako ako jej mama, Letikiros bola daná na sobáš v mladom veku. Jej matka rozhodne nechcela vidieť históriu sa opakovať a vybrala pre jej 13 ročnú dcéru mladého pekného kňazovho služobníka menom Abebe. Boli priatelia z detstva, takže zaľúbenie sa bolo jednoduché. Abebe bol chudý a vysoký, mal srdečný, jemný hlas a nepodobal sa Letikirosinmu otcovi.
"Správala sa ku mne krásne. Boli sme hlboko zaľúbení," povedal Abebe o Letikiros. Zobrali sa v dedinskom kostole v januári, Abebe sa nasťahoval k jeho novej manželke a svokre. Aj keď väčšina dievčat z Medy okamžite opustili školu, keď sa zosobášili, Letikiros trvala na pokračovaní v štúdiu a aj s novým členom domácnosti, nová a väčšia rodina pokračovala v prenajímaní somára na vodu, aby mohla byť občas v triede. Abebe trávil dni slúžbou farárovi v kostole, zarábajúc drobné vzácne peniaze. Letikiros trávila dni kráčaním a čakaním.
Po večeroch spolu jedli a snívali o jednoduchšom živote.
19. mája 2000, Letikiros sa vybrala k Arliew prameňu ešte pred svitaním. Neraňajkovala, pravdepodobne si mysliac, že dorazí ku prameňu pred ostatnými a bude kratšie čakať. Máj je najteplejší a najsuchší mesiac v Tigray. Cestou stretla kamarátku Yeshareg, išli spolu dolu zradnou horou.
Po dosiahnutí Arliew prameňa rýchlo zistili, že neboli jediné s nápadom vyraziť pred svitaním. Čakali v rade celý deň, než sa im podarilo napustiť nádoby a išli späť útesom spoločne.
Na vrchol dorazili okolo tretej a na mieste, kde sa ich cesty rozdelili, Letikiros povedala ahoj a zabočila v pravo smerom k jej domu. To bolo posledný kráť, čo Yeshareg videla jej kamarátku nažive.
Nikto nebude nikdy vedieť, čo sa odohrávalo v hlave Letikiros v momentoch, ktoré nasledovali. Známe je, že sa nejako pošmykla a spadla, pričom sa rozbila hlinená nádoba, plná vody, na malé časti. Musela v hrôze pozorovať, ako sa voda rozliala na prašnú pôdu, a náhle zvážila krutú realitu svojej situácie. Viac ako 10 hodín kráčania a čakania bolo zničených malým chybným krokom.
Tí, ktorí ju dobre poznali, veria, že bola prekonaná hanbou. Vedela, že jej mama a sestra čakajú na vodu. Vedela, že potrebujú jej vodu, aby mohli variť večeru. A teraz aj hlinená nádoba bola zničená - hodnotný rodinný majetok.
Takže radšej, ako pokračovať domov s prázdnymi rukami, 13 ročné dievča si vzalo lano z nádoby, obviazalo ho cez vetvy stromu, potom okolo jej vlastného krku a obesilo sa.
O menej ako hodinu neskôr, išiel okolo 56 ročný Gebre Egziabher a uvidel Letikirosino bezvládne telo zavesené na strome. Hlinená nádoba ležala rozbitá na časti. Počujúc Gebreho poplašný nárek a smútok, ľudia z okolitých domov sa čochvíľa zhromaždili a uvolnili jej telo. Zakryli ju a priniesli domov.
Keď Chekolech uvidela ako k nej nesú zakryté telo jej dcéry, ovládol ju nekontrolovateľný žiaľ. Hádzajúc sa okolo v hystérií, poranila si chrbát - zranenie, ktoré ju stále sužuje aj 14 rokov neskôr.
Abebe tú noc nebol doma - cestoval na trh do vedľajšej dediny Fiyel Wuha získať potraviny a nástroje. Bol za ním poslaný posol, aby mu povedal čo sa stalo. Ponáhľal sa naspäť do Medy, dorazil chvíľu po pohrebe. Na určitý čas sa stal Abebe kompletne zmätený. Kamaráti, farári použili slová ako "mentálne abnormálny" a "nekontrolovatelný" na opísanie jeho stavu. Opustil Medu v zármutku, bez identifikačných dokladov a neskôr bol uväznený na jedenásť dní v Bahir Dar, viac ako 100 míl ďaleko, kvôli chýbajúcim dokladom. Nakoniec ho polícia pustila, no bol uväznený v ďalšom meste, tento krát na mesiac. Jeho rodina ho našla, vysvetlila tragické okonosti autoritám a priniesla Abebeho späť do Medy, uzdraviť sa.
Tekle Haimont viedol pohrebnú službu a pamätá si, ako sa 1 000 ľudí ukázalo. "Deti, tínedžeri, dospelí, každý sa zúčastnil," povedal. "Bola krásna,"
Chekolech ani Abebe si nemohli dovoliť náhrobný kameň, takže Letikiros bola uložená k odpočinku za kostolom pod jednoduchú hromadu kameňov. Úlomky črepín z hlinenej nádoby boli rozsypané ďaleko od dediny, kde ich nikdy nikto nenájde.
Obaja, manžel aj matka veria, že Letikirosina duša odpočíva v nebi s Bohom.
"Bola iba dieťa,", Abebe povedal nežne.
Letikiros Hailu vždy chcela zmeniť životy ľuďom z Medy k lepšiemu. Aj keď nikdy nemala tú možnosť v jej krátkom živote, bude tu ľúbená a navždy zapamätaná .
Projekt daruj narodeniny
Charita: voda, ako som už spomenul vyššie, vznikla na narodeninovej párty z ktorej financie putovali na vybudovanie studní v Ugande. Keď už charita fungovala pár rokov, zakladatelia si uvedomili, že aj mnoho ďalších ľudí by bolo ochotných "darovať ich narodediny", alebo lepšie povedané dať na svoje narodeniny tým, čo to viac potrebujú a získať to najcenejšie, dobrý pocit.
Preto založili kampaň Pledge your Birthday(Prisľúb Narodeniny), kde sa oslávenec rozhodne, že namiesto darčekov by bol rád, keby ľudia za neho poslali financie na charitu. Ich predpoklad sa potvrdil a viac, ako 17 000 ľudí darovalo svoje narodeniny vrátane celebrít, ako Will a Jada Smith, Tony Hawk, Depeche Mode, Daniel Ek (zakladateľ Spotify) a samozrejme množstvo bežných ľudí. Tieto mini projekty vygenerovali viac, ako 9 miliónov dolárov.
Záver
Samozrejme, že som sa rozhodol taktiež zapojiť. O tejto organizácií a jej nápade som sa dozvedel asi 5 týždňov pred narodeninami. S mesačným predstihom som sa rozhodol napísať tento článok a ním podložiť a vysvetliť moju voľbu. Spustil som svoju kampaň so skromným cieľom nazbierať 90 euro (keďže moc darčekov nedostávam). Snažil som sa vybrať reálnu hodnotu, ktorú som ochotný v prípade neúspechu darovať aj sám.
Týmto článkom sa zároveň aj snažím informovať o globálnom probléme, zaujímavej charite a možnosti riešenia. Aj Ty môžeš darovať svoje narodeniny a namiesto ďalšieho múdreho telefónu si dopriať dobrý pocit, ktorý sa nerozbije.
Ak máš záujem môžeš prispieť cez moju kampaň. Každé euro sa počíta.
Ďakujem za prečítanie tohto článku.
Ďakujem v mene ľudí, ktorým tieto peniaze pomôžu, každému, kto sa rozhodol prispieť.
Pozn: Prispenie cez narodeninovú kampaň je rovnaké, ako klasické prispenie charite, ide skôr o takú motivačnú sociálnu hru, ktorá nám pomôže spravit dobré rozhodnutie.
Pozn: Preložil som príbehy ľudí, pretože sme emočné bytosti a toto je najlepší spôsob, ako vyvolať pocit sympatie a empatie. Keď si uvedomíme našu podobnosť, túžba pomôcť je nezastavitelná.
Odkaz na moju kampaň
https://my.charitywater.org/matej-vrzala/22-birthday-giveaway-matej-vrzala
Použité Zdroje
https://www.charitywater.org/
http://www.charitywater.org/get-involved/pledge-birthday/history/
https://en.wikipedia.org/wiki/Charity:_Water
https://en.wikipedia.org/wiki/Scott_Harrison_(charity_founder)
https://medium.com/charity-water/advancing-transparency-and-sustainability-d2ab2e031ab9
https://medium.com/@charitywater/rachels-legacy-6ba639dbbd31
https://medium.com/charity-water/the-last-walk-for-water-979160375b4a
https://www.google.com/nonprofits/stories/charity-water.html
