Pred týždňom sav Petržalke na školskom ihrisku na Gercenovej ulici uskutočnilBratislavský nízkoprahový cup vo futbale. Vmladšej kategórii sa ho zúčastnili okrem MixklubuMládež ulice a Ulita z Petžalky, v staršej Ichtys zDevínskej Novej Vsi a opäť Ulita z Petržalky.
V druhom polčase sícenáš systém hry skolabuje, Ronaldinhovi sa nepodarítrafiť bránu. Únava a ďalšie nedorozumenia v obranesvedčia o konečnom výsledku 2:5. Nevadí, chlapcibojovali ako draci, dali do toho všetko: pľúca, aj srdce, ajnohy, aj ústa. Po tomto debakli síce nálada vtýme klesne na bod mrazu, občasné nadávky sasnažíme vykriť povzbudením, pochvalou a radami doďalšieho zápasu, ktorý začína čoskoro.
Počas celéhozápasu s Mládežou ulice sme s Gombičkou škriekaliako paviáni: „Nevadíííí!",„Góooool!!", „Nenadávajte si, povzbudzujte sa!",„Neboj sa prihrať!", „Pekná strela, neboj sa, raz tampadne!", „Mixklub / Pentagon do toho!" a snažili sa prekričaťzborové skandovanie chlapcov z petržalskýchnízkoprahov Mládež ulice a Ulita „Pentagon -fúúúj!".
Po krátkomodpočinku v tieni, osviežení sa minerálkou prišielzápas s maličkými snaživcami z Ulity - Komunitnéhocentra Kopčany. A čuduj sa svete: Ronaldinho prihráva,Ševčenko hrá exhibičný zápas s fintičkami akľučkami, Senderos dáva gól po sólovej akcii zpolovice ihriska, aj Titus Bramble dáva gól poštandartnej situácii, Campos chytá niekoľko ďalšíchtutoviek a Couto bráni tak zodpovedne, že sa ani z vlastnejpolovice radšej nepohne.
Mixklub team zľava: Titus Bramble, Ševčenko, Ronaldinho, Couto, Senderos a a brankár Campos
Pre niekoho obyčajnávec, pre niekoho zážitok. Aj pre mňa šlo o obyčajnúvec, vyblázniť sa, povzbudiť, pochváliť decká.A potom, o štyri dni prídem do Mixklubu a pozerám, akísú všetci futbalisti zmenení: Ronaldinho je kľudnýako baránok, hodinu spolu hráme bedminton, zväčšanereaguje na výbuchy agresie naokolo. Dokáže prehraťv stolnom tenise, netrieska raketou, neničí loptičku.Neuveriteľné, ako by bol uspokojený, naplnený.To isté Campos, Couto, aj Senderos sa viac usmieva a reagujena verbálny kontakt, dokonca študuje pravidlá klubu apýta sa, čo to je. Ani Titus Bramble nič nerozbil.
Obyčajné dvafutbalové zápasy, pompézne nazvanéturnajom - aj keď so všetkým, čo k tomu patrí: pohármi pre víťazov a cenami pre zúčastnených. A predsa neobyčajné. Ronaldinhovi konečne moholbyť vedúcou osobnosťou, autoritou, kapitánom a pritomzbytok týmu za ním stál. Chlapcom sa dostalo satoľko povzbudenia, pochvaly aj rady, koľko možno už poniektorív takejto forme, ktorú si možno aj vychutnať, dlho nezažili- napokon, stáli sme pri nich a dodávali nádejev dobrých aj zlých (futbalových) časoch.Človeka by ani nenapadlo, ako veľa to pre niekoho môžeznamenať.