Aj keď „rasa je konštrukt, dočasne ustálený sociálnymi praktikami, Barker (2006, s. 167) upozorňuje, že „rasa sa naozaj zdá byť jedným z trvalejších ‚uzlových bodov identity v moderných spoločnostiach, čo potvrdzuje koncept „rasalizácie z prostredia kultúrnych štúdií, ktorý hovorí o význame biologických charakteristík rasy v sociálnych vzťahoch. Ak historická formácia a formulácia rás bola ustanovená mocou, potom sa táto moc prejavuje represiou a koncept rasy je proces závislý od moci a subordinácie. Avšak to neznamená, že rasa je príčinou alebo pôvodcom útlaku; Foucaultov (2000) obrátený diskurz ukazuje, že rasa je jeho znakom a účinkom. Byť rasovo určený znamená byť rasovo označený a podriadený súboru sociálnych obmedzení, ktoré predstavujú režim, ktorý tieto obmedzenia určuje. Mýtus „černocha/-šky neexistoval skôr, ako rasový útlak; rasový mýtus je len materiálnym dôsledkom na „čenoršské telá a ich odcudzené alebo privlastnené vedomie. Ako konštatuje Butler (2003), tie „fyzické črty, to „bezprostredne dané, čo „vnímame zmyslami, sú len mýtickými konštrukciami a imaginárnymi fantáziami, ktoré sa stávajú arbirt
