JaroslavŠtípek tvrdil, že Rómovia sú „cigánskouetnickou skupinou" (a teda nie menšinou), ktorá mána rozdiel od majoritnej spoločnosti nízku ekonomickú,kultúrnu a sociálnu úroveň. Preto Rómovianemajú byť národnosťou, ale špecifickýmspoločenstvom, poznačeným kriminalitou a „ťažkouvychovávateľnosťou". Štípek na podporu svojichtvrdení argumentoval štatistikami: v 80-tych rokoch malo zovšetkých detí v diagnostických ústavochpre deti „cigánsky pôvod" 44 %, v diagnostickýchústavoch pre mládež 25 %, ďalej vo výchovnýchústavoch pre deti 38 % a vo výchovných ústavochpre mládež 27 %. A to všetko vo svetle skutočnosti, žepodiel „cigánskej etnickej skupiny" v 10-14 ročnejpopulácii bol v roku 1970 len 1,3 % a v 15-19 ročnejpopulácii 0,91 %. O desať rokov neskôr, v roku 1980 boltento podiel ešte menší: v 10-14 ročnej populácii0,86 % a 15-19 ročnej populácii 0,77 %. V roku 1979predstavoval podiel „kriminality cigánskej mládeže"na celkovej kriminalite mládeže vo vtedajšej ČSSR 42 %.
Je topokračujúci princíp označenia poškvrnenej inakostiRómov, ich vylúčenia a trestania. Ten istýprincíp tvorby delikventov: v Taliansku zo žobrajúcichrómskych detí vytvorili kriminálnikov a snímajúim otlačky prstov. Pokračujúca a z Veľkej Britániepremiestnená rétorika o chronickej „farebnejkriminalite", znečisťujúca blaho (majoritnej) spoločnostichudobou, migráciou, nezamestnanosťou alebo zločinom. Akobysom počul modifikáciu prejavu Enocha Powella: „Ak chcúbohovia niekoho zničiť, najskôr ho posithnúšialenstvom. Musíme byť šialení, doslova šialení,ak ako národ dovoľujeme každoročný rast populácieRómov, ktorí sú z najväčšej častimateriál pre budúci rast pokleslej populácie. Jeto, ako by si národ sám staval vlastnú pohrebnúhranicu... Keď hľadím dopredu, napĺňa ma neblahétušenie. Zdá sa mi, že ako Ríman vidím ‚riekuTiber, spenenú množstvom krvi'."
V roku1995 si 44 % dospelých ľudí na Slobensku myslelo, žeexistujú „národnostné, náboženskéalebo rasové skupiny, ktoré sú hrozbou preSlovensko", približne každý piaty dospelýobyvateľ Slovenska medzi takéto skupiny zaradil „Rómskumenšinu" a 66 % obyvateľov Slovenska hodnotilo svoj vzťahk Rómom ako „skôr nepriateľský" až„nepriateľský". Len 2 % (!) dospelých obyvateľovSlovenska neprekážala na Rómoch žiadna vlastnosť.Najviac Slovákom prekážali „zlodejstvoa kriminalita" (74 %), „vyhýbanie sa poctivej práci"(61 %) a „nízka hygiena a nečistota" (56 %).
SúRómovia delikventmi, lebo boli utláčaní azároveň, sú útláčaní, pretožesú delikventi? Ak Rómovia ostali zaseknutí vmedzipriestore, medzi minoritou a majoritou, medzi izoláciou aintegráciou, tak tento priestor je aj miestom medzi zločinoma morálkou, je to medzipriestor väzenia a trestania:najprv predstavy Rómov označili a odsúdili nasamoväzbu v izolácii a karanténe, aby sa neskôrdo tohto väzenia Rómovia vracali ako neprispôsobivídelikventi so skazenou morálkou. Rómovia tak akobyustavične splácali dlh spoločnosti, ktorý vskutočnosti nikdy nevytvorili. Kým prv šlo skôr o aktpomsty zo strany suverénnej moci voči kultúrneneposlušným Rómom, narušujúcim predstavysuverénnej hegemónie, teraz ide o rekvalifikáciuRómov na právne subjekty, ktoré podliehajúadministratívnej disciplíne, ktorá všakposkytuje priestor na vzburu voči útlaku. Zjednodušene by satáto situácia dala vysvetliť takto: „Námtrestancom sa dostalo pohŕdania od všetkých ľudí...Zbohom, pohŕdame vašimi zákonmi, ktoré nás dotýchto reťazí spútali." Pretože ako povedalFélix-Julien-Jean Bigot de Préameneu v rámcikritiky inštitucionalizovaného penálneho systému:„Väzeň zakúša pocit nespravodlivosti a ten môžebyť jednou z hlavných príčin zatvrdzovania jehocharakteru. Keď vidí, že je vystavený utrpeniam,ktoré nie sú predpísané ani zákonom,ani nariadeniami, prenikne ním trvalá zloba k celémuokoliu."
MichelFoucault prišiel so zaujímavou analýzou systémovtrestania: zákony, tresty a väzenia nemajú trestnéčiny potláčať, existujú, aby ich umožnilirozlišovať, rozdelovať a využívať. Nemajúnarušiteľom zákona vštepiť poslušnosť, ale začleniťich do taktiky podrobovania. Inými slovami, existencia„rómskej kriminality" je „problémom" v tomzmysle, že sa hodí na vyčleňovanie, triedenie, priraďovanie- jej samotná existencia umožňuje, aby sa s ňoupracovalo, aby sa zveličovala, utvrdzovala, aby ostávala naočiach. Sú to požiadavky štátu a buržoázie,ktoré znásobujú príležitosti predelikty, ktoré zo žobrajúcich rómskych detívyprodukujú rómskych delikventov. Pretože „vpriebehu 18. storočia, kriminalita smeruje k špecializovanýmformám, ako je predovšetkým šikovná krádeža do sa stáva záležitosťou marginálnych osôb,izolovaných uprostred nepriateľskej spoločnosti."
Ajštatistiky o „rómskej kriminalite" sa tak dajúvysvetliť aj iným spôsobom: že nie sú výsledkompotencie Rómov, ale faktom, ktorý sa takmer výlučnevyskytuje v istých spoločenských triedach; že zločinyRómov nie sú príčinou odcudzenia saspoločnosti, ale skôr zločin sám je výsledkomtoho, že niekto v spoločnosti je akoby cudzincom a patrí ktej „zbastardelej rase", o ktorej hovoril Target; že zákonnie je robený pre všetkých, ale pre jedných jerobený a na druhých sa vzťahuje - aj keď zaväzujevšetkých, obracia sa na tých najchudobnejších.
Akoinak si možno vysvetliť skutočnosť, že na Slovensku rómskymdeťom spôsobuje ich „rasová príslušnosť"prekážky v systéme osvojovania si detí donáhradnej rodinnej alebo pestúnskej výchovy,keďže slovenskí žiadatelia/-ľky odmietajú rómskedeti prijať? Albín Škoviera doslova píše, žeSlováci žiadajúci o dieťa do náhradnejvýchovy, uprednostňujú dieťa „bielie a zdravé".Napriek tomu, všetky deti zaraďované do evidencie premedzištátne osvojenie, majú rómsky pôvod, s ich umiestňovaním do zahraničia nebýva problém. Za rok2006 bolo takto zo Slovenskej republiky osvojených 34 detí,najviac z východného Slovenska. Ako inak sivysvetliť skutočnosť, že neúspešné medzištátneosvojenie je skôr raritou, v priemere sa vyskytujejeden krát ročne a po osvojení sa osvojenýmdeťom v zahraničí spravidla darí veľmi dobre?
A tonapriek tomu, že v roku 2006 bolo 70 % detí umiestnenýchdo Talianska, kde dnes rómskym deťom berú otlačkyprstov. Napriek tomu, že antropológ Gabriele Marrancipoukazuje na rast rasistických a xenofóbnychtendencií v Taliansku, ktoré podnecujúvznik novej éry nepriateľstva voči prisťahovalcom: starostaTrevisa, Giancarlo Gentilini a člen „anti-imigrantskejSevernej ligy", napríklad vyhlásil, že „moslimoviasú rakovinou, ktorá sa musí vyrezať skôr,ako sa začne šíriť."
