Otázkou a zároveň jednýmz primárnych dôvodov spochybnenia kategórie rasy zostáva, čo viedlov konečnom dôsledku k politickej klasifikácii rás; prečo rovnakýpolitický princíp nevytvoril kategorizáciu napríklad na základe farby vlasov,ale na základe farby pokožky. Predstavy o rasách stvorili rasu akokategóriu, ktorej klasifikácia existuje primárne v politickýchpredstavách, ktoré sú s rasami spájané; čo si možno pod tou ktorou „rasou“predstaviť.
Ideologické a filozofické konštrukty,na ktorých je založený rasový klasifikačný systém a ktoré pôvodne botanickúkategóriu rasy upevňujú a udržujú ju tak pri živote, však pochádzajúnielen z prostredia rasistických hnutí a teórií, ale aj z hnutíantirasistických a hnutí tzv. „etnických menšín“. Tieto konštrukty súzaložené na zdôrazňovaní kultúrnych odlišností spojeného s nacionalizmom,konzervatizmom a požiadavkami vlastného národného štátu ako prostriedkuemancipácie a sebaurčenia(1). Esenciálny kultúrny a rasovýabsolutizmus tak nevyhnutne vedie k snahám o separáciua k novým formám fašizmu hnutí ako Nation of Islam(2). Riešením začarovaného kruhu týchto „obrátených“ rasizmovmôže byť nevyhnutné spochybnenie kategórie rasy ako takej.
Podobný rozruch, aký spôsobila vofemministickom hnutí Butler (2003), keď spochybnila subjekt feminizmu –kategóriu „ženy“, spôsobil aj Paul Gilroy (1987, 1992) medzi černošskýmikolegami, keď spochybnil kategóriu „černocha“. Gilroy tvrdí, že kategória rasyje ilúzia a fiktívny konštrukt, zároveň aj politická kategória, schopnánadobudnúť rôzne významy a považuje za veľmi nebezpečné pre prostriedkypolitického boja vymedzovať pojmy ako kultúrna inakosť či národná príslušnosť.Niektorí/-é černošskí/-é intelektuáli/-ky oživujú historickú skúsenosť otroctvačernošskej diaspóry a s ňou spojenou túžbou po vykúpeníči oslobodení túto skúsenosť pretvárajú vplyvom transcendentnejdôstojnosti otroka v černošský nacionalizmus a etnický absolutizmus.Ako poznamenáva Angela McRobbie (2006, s. 76), „nič nie je tak zločinné akonávrat k vlastnému pôvodu, ktorý je výplodom fantázie.“
Ak je rasa politickou kategóriou, znamenáto, že sa jedná o síce naturalizovanú, avšak nie prírodnú kategóriu, ktoráje politickou intepretáciou tela. Inými slovami, „rasa“ sa chápe ako niečo„bezprostredne dané“, ako „vnímateľná danosť“ alebo „fyzické črty“, ktoré všakzískavajú význam v sociálnom a politickom systéme kultúrnych vzťahova sú teda v konečnom dôsledku imaginárnym konštruktom. To znamená, žerasa v sebe spája atribúty, ktoré navzájom nijako nesúvisia a „fyzickéčrty“ nijako neoznačené sociálnym systémom získavajú význam až prostredníctvomartikulácie v rámci kategórie rasy. V tom prípade neexistuje žiadna„prirodzenosť rasy“ alebo „rasová identita“, ktorá by sa skrývala za prejavmirasy. Ak „rasová identita“ nemá „aktéra“ a „aktivita“ je vlastne „bytím“,tak „rasová identita“ je fiktívna identita performatívne konštituovaná prejavmi„bytia rasových aktivít“, ktoré sa interpretujú ako výsledky „rasovýchprejavov“ (3) (Butler, 2003). Ako povedal Michel Foucault (1977, s.148): „Telo: povrch pre záznam udalostí.“
Rasa ako kategória a predstava rasyspojila do jedného celku anatomické prvky a druhy správania, čím sa rasastala kauzálnym princípom so všadeprítomným významom. AmplifikujúcFoucaulta (1980, s. 154), rasa takto mohla takto fungovať ako „jedinečnýsignifikant a univerzálny signifikát“. To znamená, že telo nie je nijakopreddiskurzívne rasovo určené a nadobúda význam iba v rámci diskurzua že rasa je umelým konceptom mocenských vzťahov, obsiahnutých v ideáchprirodzenej alebo esenciálnej rasy. Inými slovami, ustanovenie rasovýchkategórií je špecifickou organizáciou moci, diskurzov a tiel, kde rasy súinšititucionalizovanými abstraktnými atribútmi násilného pretvarovania, ktorésú násilne zavedené do sociálneho života a nie objektívnym údajom akonezapríčineným „viditeľným znakom“, ktorého príčinu nemožno vidieť.
Systém rasového označovania je v tomprípade regulačnou fikciou a určenie rasy politickým činom. Paolo Boccagni(2004, s. 7) poznamenáva, že „kto má moc pomenovať ľudí, môže ich takistokontrolovať a utláčať“. Ak Butler (2003) hovorí v kontexte rodua pohlavia o heterosexistickom-mužskom útlaku, v kontexte rasya rasovosti, ako regulačných fikcií, možno hovoriť o rasovom-belošskoma v istom zmysle aj rasovom-belošskom-mužskom a tiež ajheterosexistickom režime, ktorý sociálne ustanovuje a reguluje fetiš rasyako politickú kategóriu. Inými slovami:
„Vznik rasyodkazuje jednak k transformácii fenotypickej varianty v konkrétnesystémy diferenciácie založených na ‚rase‘ a farbe pleti, jednakk falošnej biologickej teórii, ktorá sa podieľala na vývoji histórie‚rás‘. V pojme ‚vznik rasy‘ je taktiež obsiahnutý spôsob, akým sú ‚rasy‘utriedené v politike, najmä tam, kde sa rasová diferenciácia stalacharakteristickým rysom inštitucionálnych štruktúr rovnako ako vzťahov medzijednotlivcami.“ (Gilroy, 1987, s. 38)
Poznámky:
(1) Ani Rómovia nie súvýnimkou. Ian Hancock (2005) konštatuje, že najmä v tridsiatych rokoch 19.storočia bol rozšírený rómsky nacionalizmus, inšpirovaný európskyminacionalistickými tradíciami a úspechom sionizmu. „Rómsky kráľ“ JanuszKwiek dokonca v roku 1937 oslovil vládu Benita Mussolinihos požiadavkou na usadenie Rromanipen (rómstva) na území medzi Somálskoma Abesíniou. Iný člen „dynastie“, Jozef Kwiek, pre zmenu uvažovalo rómskej krajine v Južnej Afrike a v roku 1959 IonelRotaru, alias Vajda Vojvod a „Najvyšší vládca rómskeho národa“, vypracoval plánna vytvorenie „autonómneho teritória“ vo Francúzsku a rómskeho štátuv Somálsku, ktorý sa mal volať „Romanestan“.
(2) Hnutie černošskýchmoslimov založené v roku 1930, v ktorom hrá kategória rasy významnú,priam zbožštenú rolu a černošskému telu bývajú pripisovanémetaforické znaky „žijúcej dôstojnosti“ či „kúzla rasy“. Z hnutia sav 60. tych rokoch minulého storočia odtrhol Malcolm X, na ktoréhomyšlienky nadviazali organizácie Black Power a Black Panthers.
(3) Mám na mysli telo ako„proces“, kedy je „aktivita bytím“ a nie telo ako „situácia, ktorá je“ a„ktorú si podriaďuje aktér“ – myseľ. Narážam na výrok Friedricha Nietzscheho(2002, s. 32): „Za aktivitou, pôsobením, konaním, niet ‚bytia‘, ‚aktér‘ jeaktivite iba pribásnený – aktivita je všetkým.
Literatúra:
Boccagni, P. (2004). Introduction. In: Boccagni, P. - Rappel, W. (ed.): Roma. The Largest Minority in Europe. Graz, uniT. s. 7-13.
Butler, J. (2003). Trampotys rodom. Bratislava, Aspekt. 224 s.
Foucault, M. (1977). Nietzsche, Genealogy, History.In: Language Counter-Memory,Practice: Selected Essays and Interviews by MichelFoucault. Ithaka, Cornell UniversityPress.
Foucault, M. (1980). The History of Sexuality. zv. 1. NewYork, Vintage.
Gilroy, P. (1987). There Ain’t NoBlack In The Union Jack. London, Hutchinson.
Gilroy, P. (1992). Cultural Studies and Ethnic Absolutism. In: Grossberg, L. - Nelson, C. - Treichler, P. (ed.): Cultural Studies. London, Routledge. s. 187 - 198.
Hancock,I. (2005). My rómsky národ. Bratislava, Petrus. McRobbie, A. (2006). Aktuální témata kulturálních studií. Praha,Portál.
