Zabehol som teda do krizáku, aby som sa s nimi dohodol,či tam vlastne budem môcť byť, keďže oficiálne tam platí „mužom vstup zakázaný"(hoci dôvodom rozumiem, je to podľa mňa sexistické), či budem musieť podpisovaťnejaké papiere. Keďže svet je malý a platí teória, že ak poznáš trochľudí, poznáš každého na svete, dohodli sme sa veľmi rýchlo a bola miudelená výnimka, voči čomu nikto počas môjho týždenného pobytu nenamietal. Vzhľadomna vyťaženosť starostlivosťou o tri deti, som si ani neuvedomoval, že somtam jediný „muž", a to som jediného iného „muža" som videl raz - keď saprišiel sociálny spýtať, čo som zač vlastne.
Ženy v krizáku sú zväčša ženy „po zenite" rôzneho veku:od dvadsaťročnej matky rokov po takmer dôchodkyňu. Žena „po zenite" znamená v slovníku bežnej krčmovejreči mužov, že: je sama a má dieťa alebo viac detí, je stará a opustená.Jednoducho ide o ženy, o „ktoré by už nijaký muž nezakopol, pokiaľ má v hlavevšetko v poriadku." Na moje počudovanie, ženy námietky voči mojej prítomnostinemali a môj vzťah k nim, respektívne ich ku mne, bol ovplyvnený ich vzťahom k Ivete.Ženy, ktoré sa s ňou kamarátia, sa "vrúcne" bavili aj so mnou, ženy,ktoré sa tvária, že sa s ňou "kamarátia", sa tvárili, že sa bavia ajso mnou a ženy, ktoré ju ignorujú, ignorovali aj mňa.
Ak sa tie ženy navzájom ohovárajú, ak ohovárajú Ivetu, priateľkua teda aj mňa, to mi bolo absolútne jedno. Že niektoré ženy, špeciálny prípad J.a jej detí, kradnú a okradajú, by som prežil. Keby neokrádali týchnajchudobnejších, najposlednejších a najponíženejších. V istom zmysle mi totosprávanie pripomína Pentagon alebo aj bezdomovecké hádky o polievku, ktorémi spomínal bývalý aktivista Jedla namiesto zbraní. Zhruba dva týždne pred termínomvyplácania prídavkov na deti ukradli J. a jej deti Ivete posledných 100korún. Keď som v tú noc, čo Iveta rodila, priateľke narýchlo nabalil pre deti dákesalámy, chlieb, horčicu a šunku, na druhý deň v chladničke nič nebolo. Keby toukradli mne, mávol by som rukou. Ale nerozumiem, prečo oberajú o jedlo 1 až 4ročné deti.(Poloslepý aj jednookého okradne, aby bol kráľom.)
A. je naozaj jedna z tých „nechcených žien po zenite". Trinásť rokov ju manželtĺkol. Keď som tam prišiel ja, práve nedávno sa vrátila zo psychiatrie a dvajasynovia z nemocnice so zápalom žalúdka. Podľa jej slov, jej doktorka vnemocnici povedala, že čoskoro bude mať na výber dve možnosti: Ružinov aleboPezinok. A. je bez peňazí. Je možno psychicky narušená. Deti nezvláda aneposlúchajú ju, čo jej tiež nepridáva. A ženy, tie sa jej smejú a robia jejzle. J. a jej deti ju špeciálne okrádajú, lebo vedia, že sa im nič nestane.Stal som sa svedkom situácie, keď som dobehol do kuchyne, aby som dal niečo dochladničky. J. niečo hovorila a smiala sa, započul som slovo"psychiatria". Druhá žena sa smiala a hovorila smerom k A. pridreze: "Alles gut? Andrea! Alles gut?", a smiala sa do toho. Keď somprišiel, osadenstvo zmĺklo.
Ivete som priniesol do nemocnice novorodenecké plienky a našiel som ju sedieť s A a jejsynmi. Chystali sa tiež späť do krizáku, tak som jej ponúkol, že ich vezmemautom. Obaja chlapci sa cestou asi 15-krát hodili o zem, zvlášť pri každomautomate na kávu, čokoládu, nápoje, atď. V aute všetko skúšali, Andrea sa stáleospravedlňovala a ziapala po nich, že nech sú rady, že sú s ňou v azyle, lebootec ich už nechcel. Neskôr poobede mi priateľka hovorila, že ju stretla vkuchyni plakať, ako sa veľmi hanbí za chlapcov ... a možno aj za seba. Že nemápeniaze a všetko jej ukradli. Inokedy v noci chodila po azyle a niečomaďarsky kričala, aby prepla na slovenčinu: "Ja už nevládzem, ja užnevládzem." Melodicky, akoby spievala nejaký žalm. Možno by tá ženapotrebovala silnejšie antidepresíva, ale to by možno znamenalo odlúčenie oddetí a uzavretie v ústave.
