Upozornenie: V článku prezrádzam dej filmu. Ak ste film nevideli a máte záujem si ho pozrieť, odporúčam vám prestať čítať.
Cooperovho syna odmietli prijať na univerzitu pretože inžinieri nie sú potrební a je núdza po poľnohospodároch. V skutočnosti je tento dôvod úplne nelogický. Niekoľko rokov hospodárske plodiny vymierajú jedna za druhou po tom, ako sú napadnuté vírusom. Je zjavné, že je otázkou času, kým vymrie aj filmom toľko ospevovaná kukurica. Práve naopak, poľnohospodári sú tí, ktorí v takomto svete veľa zmyslu nemajú. Vedci, ktorí by dokázali vyvinúť účinnú ochranu pre poľnohospodárske plodiny, ktorí by dokázali produkovať potravu napríklad klonovaním, alebo iným spôsobom zabezpečiť príjem potravy pre celú planétu by boli nielen najhodnotnejší členovia spoločnosti, ale zároveň nutnou súčasťou stratégie prežitia ľudstva. Štáty by museli vychovávať kvalitných vedcov, nie poľnohospodárov, ktorí bez nečinnosti vedy stratia náplň práce.
Ďalším problémom bolo, že vírus(ak to vôbec bol vírus, film to referuje ako “skaza”) zvýšoval množstvo dusíku v atmosfére. Aj bioinžinieri, ktorí by dokázali tvoriť baktérie znižujúce obsah dusíka v atmosfére by boli vysoko hodnotní.
Zároveň vo filme chýba zmienka o akejkoľvek snahe ľudstva riešiť daný problém. Zdá sa, že ľudia sa iba slepo prispôsobujú podmienkam na Zemi. Miesto hľadania reálneho riešenia sa tvorcovia upierajú na síce vzrušujúcejšie, no prinajmenšom pochybné riešenie problému. Výrazne to podrýva základnú myšlienku filmu.
A pritom existuje tak veľa iných dôvodov, prečo by v budúcnosti ľudstvo chcelo opustiť Zem...
Všetky poľnohospodárske plodiny sú v koncoch, napriek tomu si hlavné postavy užívajú pivo. Ľudstvu chýbajú potraviny, ako podotýka riaditeľ školy, produkcia piva je za daných okolností nehanebným mrhaním času a zdrojov.
Súradnice zakódované v binárnej sústave. V prvom rade, už len odhaliť zo štruktúry dopadnutého prachu, že sa jedná o binárny kód nie je tak jednoznačné, ako to vo filme Cooper predviedol. Problém naznačila jeho dcéra Murph, otázkou, či sa nejedná o Morzeovku. Typ použitého kódu mohol byť morzeovka, mohla to byť binárna sústava a mohlo to byť prakticky čokoľvek podobné Morzeovke.
Tým však zďaleka problém nekončí. Aj keby Cooper zistil, že sa jedná o binárnu sústavu, nemá šancu vedieť, či sa jedná o súradnice, o písmená v abecede, alebo o je to niečo sofistikovanejšie. Tá istá sekvencia núl v binárnej sústave vám môže dať číslo 66 alebo 40.7142700. Alebo to môže byť vytrhnutá časť informácie obrázku, zvuku, či videa. Bez znalosti, aký typ dát očakávate, sa nedá určiť obsah. Ako však vieme, informáciu posielal ovplyvňovaním gravitácie Cooper. Tu narážame na další problém. Aj keby prijímateľ správy (Mladší Cooper) vedel, akú správu očakáva, len zápis dvoch čísel, reprezentujúcich súradnice si žiada aspoň 64bitov informácie. To je 64 núl a jednotiek. Vezmúc do úvahy omylnosť človeka, ako tiež tažkosti metódy, akou Cooper správu posielal, sa jednoducho nedá zaručiť, že niekde neurobil chybu. Navyše už letmý pohľad na kôpky prachu odhalil, že zakódovaných bolo len menej ako 20 bitov informácie. Presnosť súradníc tak nemohla byť veľká. A tak mi len ostáva sa pýtať: Prečo neposlal správu v Morzeovke? A vlastne: Prečo neovplyvnil gravitáciu tak, aby sa z prachu dali čítať normálne arabské číslice? Alebo hoc aj rímske...
Stanicu pre záchranu ľudstva stavali na Zemi. Áno, profesor Brand sľúbil vyriešiť ten zákerný gravitačný problém, avšak riešenie nemal. Fungovať spôsobom 'možno sa mi to podarí' nie je tá najefektívnejšia cesta riešenia problémov. Omnoho racionálnejšie by tak bolo stanicu tak veľkých rozmerov postaviť na obežnej dráhe Zeme, alebo mesiaca. Napriek tomu, že sa o to dnes ešte nikto nepokúsil, neexistuje dôvod, prečo by to nemalo byť možné. Nevyžaduje si to žiadne neexistujúce vedecké koncepty, iba je to vysoko nákladné. A počet zachránených by bol výrazne nižší.
Posádka nevedela o obrovských vlnách na prvej planéte ešte pred pristátím. Takéto veľké vlny by mali byť viditeľné z obežnej dráhy planéty. Aj keby nie, vedeli, že na planétu obiehajúcu čiernu dieru pôsobia veľmi silné gravitačné ťahy diery (vo filme sa tak aj postavy dokonca vyjadrili), muselo im byť jasné, že to znamená veľké vlny.
Endurance vydržal vyše 23 rokov bez údržby. Medzinárodná vesmírna stanica musí byť zásobovaná zo Zeme neustále. Ako dokázala byť táto stanica sebestačná? K tejto otázke sa žiaľ film nevyjadril.
Zázračné palivo ktoré dokáže byť tak efektívne, že pristávací modul môže úplne bez problémov viacnásobne opustiť obežnú dráhu planéty. Pri tak vysokej efektivite paliva je až čudné, že obrovská stanica, ktorú stavali v podzemí, nemohla byť vynesená týmto zázrakom na orbit. Palivo musí v každom prípade byť extrémne ľahké a zaberá málo priestoru(pristávací modul vo filme vyzerá byť výrazne menší, ako súčasné rakety), pretože každý kilogram paliva navyše zvyšuje celkovú váhu modulu, čo zase zvyšuje potrebu paliva, čo zase zvyšuje hmotnosť modulu... Existuje pekný vzorec na výpočet potrebného množstva paliva na vynesenie n kilogramov materiálu na orbit. Palivo v rakete potrebné na vynesenie materiálu na orbit je mnohonásobne ťažšie ako samotný materiál. Tento problém vo filme obišli zázrakom.
Dobre, buďme naivný divák, je to science fiction, nachvíľu uverme zázraku. Avšak keď posádka Endurance opúšťala povrch Zeme, vzlietala v klasickom type rakety, ktorý odhadzoval postupne použité palivové články. Prečo nemohli od začiatku použiť zázračné palivo? Jeden z najnepresvedčivejších bodov v celom filme.
Zamrznuté oblaky tak obrovských rozmerov na druhej planéte by sa pravdepodobne rozpadli pod vlastnou váhou.
Cooper nezmrzol na druhej planéte, keď mu Dr. Mann rozbil priezor helmy a keď si vyzliekol rukavicu. Ale Dr. Mann hovoril, že na planéte je veľmi nízka teplota(zamrznuté oblaky, pamätáte?). Coopera však zdá sa, chlad netrápil.
Dr. Mann, “ten najlepší”, nevedel čo spôsobí nedokonalé spojenie “Rangera” so stanicou Endurance. Z počítača dostal jasné hlásenie, že spojenie bolo nedokonalé. Priemerný fanúšik sci-fi vie, aká katastrofa by bola iba malá diera do trupu vesmírnej stanice plnej plynu. Všetok plyn by okamžite chcel rýchlo vyjsť von a to by spôsobilo explóziu podobnú tej, ktorú sme videli vo filme. Keď to vie aj priemerný divák tohto filmu, zdá sa veľmi nepravdepodobné, že by si to neuvedomoval astronaut s tréningom na podobnú misiu.
Endurance nemal tepelné štíty, napriek tomu keď prelietal okolo čiernej diery, nechýbali mu. V skutočnosti by mala byť posádka upečená za živa. Mimochodom, je zaujímavé, že napriek absencii tepelných štítov, stanica by musela byť vybavená ochranou proti kozmickej radiácii, ktorá by po niekoľkoročnom pôsobení zanechala na členoch posádky veľké zdravotné následky, ak nie rovno smrť. Film nič také ale nespomína.
Coopera neroztrhalo pri páde do čiernej diery a to aj napriek tomu, že jeho “Ranger” roztrhalo na kusy. TARS mal podobné šťastie...
Cooper dopadol presne na miesto odkiaľ mohol sledovať izbu svojej dcéry. Ako je to ale možné? Nasmerovali ho tam 5 rozmerné bytosti? To by šlo proti tomu, čo povedal Cooper: že bytosti potrebovali jeho, pretože je pre nich veľmi ťažké vybrať správny čas a správne miesto na zaslanie správy (mimochodom hlúpy argument, vysoko rozvinuté bytosti schopné postaviť tessarect nedokážu nájsť správny čas a miesto pre účely zaslania správy, ale dokázali otvoriť červiu dieru v správny čas a na správnom mieste).
Vesmírna stanica nevyzerá byť obývaná zvieratami. Novodobá archa vyzerá byť deanimalizovaná. Dokonca už autori Starého zákona na tento maličký problém mysleli, scenáristi Interstellaru očividne nie.
Vesmírna stanica má podľa všetkého dostatok potravín. Zrazu? Odkiaľ?
Coopera objavili poletovať pri Saturne viac ako 40 rokov od opustenia Zeme. Takže ľudstvo sa zrazu rozhodlo, že zostane bývať na vesmírnej stanici? Nepokúsili sa odvtedy nájsť žiaden obývateľný svet?
Stará Murph vedela, že prežila IBA Brandová. Odkiaľ???
Brandová si sňala helmu na konci filmu. Prečo tú prilbu vôbec mala celý čas na hlave, ak vedela, že vzduch je dýchateľný?
Okrem toho sa jednotlivé postavy veľmi často správali nelogicky a hlúpo. Mnohé dialógy boli úplne odtrhnuté od akejkoľvek reality. Čím viac človek nad filmom Interstellar rozmýšľa, tým viac si uvedomuje, aký nezmyselný film je. Pre nadšencov sci-fi a nadšencov vedy je film sklamaním.
Napriek tomu je však film tým lepším z tohtoročnej ponuky filmov. Dielo je vydareným vizuálnym zážitkom, sekunduje mu skvelý soundtrack od bezchybného Hansa Zimmera, dej nie je predvídateľný a napriek chybám je to prvý film, kde bola spolupráca vedy a umenia taká silná, že to bolo miestami naozaj vidieť. Filmy ako Sunshine, či Gravity tento film hravo prekonáva.
A čo je zaujímavejšie, film vyvolal na internete práve na tému astronómie veľmi zaujímavú a fundovanú debatu(Napríklad Phil Plait, známy popularizátor astronómie, pôvodnú recenziu filmu musel opraviť, pretože jeden dôležitý argument v nej založil na zlom predpoklade) a širokej verejnosti predstavil koncepty fyziky, ktoré sú exotické a napriek tomu reálne. Inšpiruje to tak snáď k väčšiemu záujmu o vedu.
