Úvod
Nachádzame sa v dobe veľkých štrukturálnych zmien ekonomík rozvinutých krajín. Neustály vývoj technológií, spojený s rozsiahlejšími možnosťami výberu komponentov rôznych produktov a rozvíjajúcim sa konkurenčným bojom, nás vedie ku nutnosti znižovania nákladov. Firmy alebo obce v našich končinách nasledujú spravidla lacnejšie riešenia, ktoré vplývajú pozitívne na ich rozpočty, ale ešte často ignorujú širšie súvislosti. Pomaly, ale isto, sa na Slovensku zvyšuje dopyt po zdravšom životnom prostredí. Ľudia začínajú byť čoraz citlivejší ku svojmu zdraviu, čo je prirodzeným prejavom rastu životnej úrovne.
Hlas, volajúci po „zelených“ riešeniach, silnie a je len otázkou času, kedy sa stane jednou z hlavných politických tém. Často sa hovorí o vytváraní nového „zeleného“ sektora, pričom sa jedná skôr o zmenu filozofie fungovania súčasných odvetví v celej krajine. Čím rýchlejšie začne Slovenská republika nasledovať vyspelé krajiny západnej Európy, tým skorej vstúpime do modernej éry Environmentalizmu, ktorá zákonite nasleduje po stáročiach devastácie prírody a ľudského zdravia.
Cieľom tejto práce však nie je poukazovanie na pozitívne zdravotné vplyvy ochrany životného prostredia, ale definovanie jej možností z hľadiska vytvárania pracovných miest. Zelené riešenia totiž neprinášajú len pozitívne výsledky v podobe menšieho znečistenia, ale taktiež zamestnávajú ľudí a podporujú dobré meno krajiny, z ktorého profituje cestovný ruch. Zavádzanie prísnejších noriem ochrany životného prostredia na jednej strane ruší neperspektívne pracovné miesta, ale na druhej strane otvára priestor pre vznik väčšieho množstva zelených pracovných miest.
Súkromné firmy spravidla prechovávajú nevôľu voči nanúteným požiadavkám ochrany životného prostredia. Predbiehajú sa vo vykresľovaní katastrofických scenárov, ktoré následne vyvráti samotná realita. Zákaz alebo obmedzenie používania škodlivých látok viedlo vždy ku stimulácií výskumu, skvalitneniu produktov a len k minimálnemu zvýšeniu určitých nákladových položiek.
Čo nie je ekologické, nie je ani ekonomické. Nerozumný pohľad na vec vytvára dojem, že takzvané „špinavé“ technológie sú lacnejšie. Niektoré zdroje energie majú v súčasnosti nižšie trhové ceny, ale je nutné si uvedomiť širšie súvislosti, ktoré sledujú skryté dopady na životné prostredie v podobe rôznych environmentálnych záťaží, zdravie obyvateľstva, kolísavosť cien na trhu, obmedzenosť zásob fosílnych palív, bezpečnosť a pracovné podmienky ľudí v oblasti ťažby surovín. Absolútne nesprávnou politikou dochádza vo svete dokonca ku dotovaniu „špinavých“ zdrojov, čo znevýhodňuje alternatívy.
Vo vyspelých krajinách je kritická najmä snaha o zamestnávanie menej kvalifikovaných pracovníkov v zaostalejších regiónoch. Problematickým sa javí vidiek, ktorý dlhodobo bojuje s odchodom mladých ľudí za prácou. Obrat môžu zabezpečiť len šikovní podnikatelia a politici na všetkých úrovniach, ktorí budú podporovať udržateľnosť života na vidieku.
Vytváraním zelených pracovných miest dochádza nielen ku stabilnému zamestnávaniu menej kvalifikovaných a riadiacich pracovníkov, ale taktiež ku prechodu nerozumne využitých výskumníkov ku rozumnejšej práci.
Príklad z histórie
Veľká hospodárska kríza tridsiatych rokov 20. storočia so sebou priniesla nárast nezamestnanosti, chudoby a zúfalstva. Vtedajší americký prezident Franklin Delano Roosevelt sa rozhodol riešiť problém zavedením balíčka opatrení s názvom New Deal. Súčasťou opatrení bolo aj vytvorenie Civilian Conservation Corps (CCC – civilných zborov starostlivosti o krajinu), ktoré mali za úlohu tvorbu vysoko potrebných hodnôt pre spoločnosť pri zabezpečení značného množstva pracovných miest.
Zbory pôsobili v každom štáte USA, pričom zamestnávali dva milióny mladých ľudí, ktorým poskytovali stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť a mesačný plat 30 dolárov. Vďaka existencii zborov došlo ku vysadeniu dvoch až troch miliárd stromov, kontrole erózie na ploche 40 miliónov akrov poľnohospodárskej pôdy, zabezpečeniu ochrany pred komármi na 240 000 akroch zeme a vytvoreniu 711 štátnych parkov. Medzi ďalšie oblasti pôsobnosti patrila ochrana pred požiarmi a povodňami, výstavba ciest a rekreačných oblastí.
Verejnosť vítala existenciu zborov s veľkou obľubou. Deväť rokov trvajúci program zabezpečil obnovu zanedbávanej krajiny, zmiernenie dopadov hospodárskej krízy a zvýšenie kvalifikácie veľkého množstva mladých ľudí. Civilian Conservation Corps sú významným príkladom pozitívneho vplyvu rozumných štátnych zásahov do ekonomiky. Až ekonomické krízy nás učia potrebe verejných investícií, ktoré sú intenzívnejšie a viditeľnejšie práve v ťažkých časoch. Samotný Franklin D. Roosevelt sa o zboroch vyjadril: „Som presvedčený, že to čo teraz zavádzame, ochráni našu prírodu, v budúcnosti vytvorí národné bohatstvo a preukáže morálne a duchovné hodnoty, a to nie len pre zúčastnených, ale aj pre zvyšok krajiny.“ [MAIKEL R. Lieuw-Kie-Song, United Nations Development Programme, Bureau for Development Policy, Poverty Group: Green Jobs for the Poor – A Public Employment Approach, 2009]
