Možnosti šetrenia v budovách
Vo väčšine krajín sú budovy zodpovedné za spotrebu približne 40 % všetkej energie. Počas životného cyklu budovy sa využije až 84 % energie na vykurovanie, prípravu teplej úžitkovej vody a elektrickú energiu. Jedná sa o zložku, v ktorej sú možné najmarkantnejšie zmeny prostredníctvom výmeny starých technológií za nové. [World Business Council for Sustainable Development: Energy efficiency in buildings - Business Realities and Opportunities, 2008, ISBN 978-3-940388-26-1] Richard Reid sa vo svojej Knihe o budovách vyjadril: „Budovy vplývajú na každého z nás – rodíme sa v nich, žijeme v nich, pracujeme v nich a dokonca v nich aj umierame, ale laik o nich vie zväčša menej ako o hocičom inom, čo vplýva na jeho život.“ [JANSSEN R., The European Alliance of Companies for Energy Efficiency in Buildings: Towards Energy Efficient Buildings in Europe, 2004]
Prvým krokom ku zmene musí byť získanie informácií o slabších súčastiach budov. Pri úzkom zameraní na okolnosti spotreby energie postačuje energetický audit, ktorého výstupom sú informácie o plytvaní energiou s definovaním možností zámeny za modernejšie technológie. Energetický audit je súčasťou širšieho environmentálneho auditu, ktorý hodnotí celkový vplyv budovy na ľudí a okolitú krajinu. Najmä laici by si mali uvedomiť, že investovaním do kvalitného auditu predídu neskoršiemu sklamaniu.
Cieľom rozumného hospodárenia v budovách je využívanie menšieho množstva energie a čo najväčšia vlastná produkcia energie. V súčasnosti môžeme pozorovať postupnú transformáciu stavebného sektora, ktorá vedie ku výstavbe čoraz environmentálne šetrnejších budov. Do popredia sa dostávajú návrhy nízkoenergetických a pasívnych domov, ktorých obvodové konštrukcie pozostávajú zväčša z dreva a izolačných materiálov. Dlhodobým cieľom však musí byť výstavba len nulových alebo plusových domov, ktoré vyrobia toľko energie, koľko spotrebujú resp. jej vyrobia väčšie množstvo, ktoré je následne odpredávané do siete. V blízkej budúcnosti môžeme očakávať zvýšené investície obyvateľov do solárnych kolektorov, fotovoltaických článkov a tepelných čerpadiel. Uvedené systémy predstavujú doplnky súčasnej výbavy budov, a teda ich rozmach povedie ku tvorbe veľkého množstva dodatočných pracovných príležitostí.
Medzi ďalšie možnosti šetrenia patrí zvyšovanie účinnosti spotrebičov. Ochrana životného prostredia je úzko spätá s vývojovým sektorom, a teda dáva prácu vysoko kvalifikovaným pracovníkom. Avšak život v budovách nie je len o využívaní energie, ale napríklad taktiež o spotrebe vody a odpadovom hospodárstve. Aj v našom okolí je badateľný rozvoj firiem poskytujúcich systémy na využívanie dažďovej vody, sivej vody, alebo modernejších armatúr, splachovačov atď.
Ľudia začínajú pomaly chápať, že septik pôsobí nepriaznivo na ich okolie, a teda znehodnocuje ich vlastný majetok. Riešením nie je ani žumpa, ktorej obsah síce končí v najbližšej čistiarni odpadových vôd, ale neustále zabezpečovanie odberu a poplatky za transport predstavujú zbytočné dodatočné trápenie. Riešením sú domové čistiarne odpadových vôd, ktoré majú minimálne prevádzkové náklady. Na slovenský trh už preniklo niekoľko firiem, ktoré poskytujú malé čistiarne odpadových vôd.
Energetika a klimatické zmeny
Industrializácia si vyžiadala svoju environmentálnu daň. V čoraz väčšej miere nás sužujú suchá a povodne, vietor nám ničí majetok, zabíja ľudí a hurikány pochovávajú celé mestá. Príroda sa nám snaží povedať, že takto to ďalej nejde. Poznáme možnosti ako zlúčiť nadobúdanie dôstojnej životnej úrovne s udržaním priaznivejších podmienok na život, ibaže nám chýba vôľa.
Medzi uhlíkovými emisiami zo spaľovania a ostatnými emisiami existuje spojitosť. Totiž znižovaním emisií oxidu uhličitého zároveň redukujeme celkové emisie škodlivín, čo prospieva nášmu zdraviu a životnému prostrediu. K dispozícii máme tri možnosti: zámenu paliva, zvyšovanie účinnosti zariadení a rast vplyvu obnoviteľných zdrojov energie. Pre úplnosť treba spomenúť aj možnosť zachytávania a uskladnenia oxidu uhličitého (CCS – Carbon Capture and Storage), pri ktorom sa však naďalej spaľuje uhlie, ktoré už nepatrí do 21. storočia práve pre náročnosť ťažby a extrémne škodlivé dôsledky spaľovania.
Sektor obnoviteľných zdrojov energie je schopný vytvoriť veľké množstvo stabilných pracovných miest. Uhlie, ropa, zemný plyn a jadro pôjdu postupne do zabudnutia, ale obnoviteľné zdroje budeme využívať aj v ďalekej budúcnosti. Práve preto je nutné začať čo najskôr s rozsiahlou transformáciou energetického sektora. V slovenských podmienkach je ekonomicky výhodné využívať energiu Slnka, vetra, vody, energetických plodín a biologického odpadu. Prechod si však vyžaduje presun financií od tradičných („špinavých“) zdrojov ku obnoviteľným zdrojom.
