Poľnohospodárstvo a lesníctvo
Na slovenskom trhu s potravinami neustále dominujú konvenčne produkované potraviny, ktoré sú zaťažené agrochemikáliami a potravinárskymi chemikáliami. Ich využívanie si pochvaľujú najmä poľnohospodári, ktorým zabezpečujú väčšie zisky, avšak na úkor laických spotrebiteľov. Zdravú alternatívu predstavujú produkty ekologického poľnohospodárstva, ktoré si na Slovensku hľadajú svoje miesto. Pestovanie biopotravín si vyžaduje intenzívnejšiu starostlivosť o úrodu, a teda zvyšuje dopyt po pracovných miestach. K tomu ešte treba dodať, že na západe Európy je možné badať rapídny nárast dopytu po biopotravinách a export biopotravín do týchto krajín má aj naďalej obrovský potenciál.
Ekologické poľnohospodárstvo môže byť kľúčovým vzpružujúcim činiteľom pri zachovaní a obnove vidieka. Práve kvôli vyššie spomenutým dôvodom si zaslúži dotácie, ktoré v súčasnosti premrhávame na konvenčnom poľnohospodárstve. Vidiecke oblasti jednoznačne ovplyvní aj pestovanie energetických plodín, ktoré používame napríklad na výrobu biopalív. V budúcnosti budú hrať dôležitú úlohu pri produkcii bioplynu, čím vytvoria regionálne prepojené celky, ktoré pozdvihnú najmä najchudobnejšie regióny s potenciálne nižšími prevádzkovými nákladmi.
Obrovský potenciál Slovenskej republiky leží vo využívaní drevnej biomasy, a to v dôsledku vysokej lesnatosti krajiny. Ťažba dreva vytvára na jednej strane pracovné miesta v zaostalejších regiónoch, ale na druhej strane vo významnej miere zaťažuje lesy vytváraním hospodárskych variantov, ktoré sú prírode cudzie. Ak chceme zaradiť ťažbu dreva medzi zelenú prácu, tak musíme: vyčleniť absolútne nedotknuteľnú časť územia, v hospodárskych lesoch pracovať čo najšetrnejšie a preferovať rýchlorastúce dreviny.
Energetické využitie dreva so sebou prináša dilemu. Jedná sa o palivo, ktoré je možné jednoducho lokálne uskladniť, je široko dostupné s relatívne nízkou cenou, ale zároveň môže byť jeho spaľovanie veľmi nešetrné ku životnému prostrediu. Práve z tohto dôvodu je prechod od spaľovania zemného plynu ku drevnej biomase nesprávny, nehovoriac o rapídne zvýšenom dopyte po štiepke, čo sa prejaví na zdraví našich lesov. A tak je najvhodnejšie využívať drevo len v malých zdrojoch rodinných domov, kde ešte prevláda tradícia spaľovania uhlia a vlhkého dreva. Environmentálne najšetrnejším riešením sú pelety, ktoré sú náročnejšie na výrobu, a teda vyžadujú väčšiu pracovnú silu.
Odpadové hospodárstvo
Zvyšovanie životnej úrovne so sebou prináša okrem priameho znečistenia aj tvorbu odpadov. Každý výrobok, ktorý si zakúpime a používame, má svoj životný príbeh. Ten je zobrazením putovania výrobku od ťažby základných surovín, výroby, užívania až po konečné zhodnotenie alebo zneškodnenie. V súčasnosti predstavuje najmä líniu, ktorá je ukončená likvidáciou odpadu. Avšak úsilím trvalo udržateľnej spoločnosti musí byť uzatváranie toku surovín do kruhu, t.j. vytváranie a sledovanie životného cyklu výrobku (LCA – Life Cycle Assessment).
Práve analýza životného cyklu nám ponúka efektívne možnosti na: 1. redukciu tvorby odpadov, 2. znovupoužívanie výrobkov a 3. recykláciu odpadov. Znižovanie tvorby odpadov je fundamentálnym základom pre racionálnejšie využívanie prírodných zdrojov. Na priamu redukciu tvorby odpadov nám slúži výmena materiálov, technológií alebo v špecifických prípadoch aj pracovnej sily. Celkový koncept sa nazýva environmentálny dizajn, ktorého princípy možno demonštrovať na príklade obalov. Mnohé výrobky sú totiž niekoľkokrát obalené, pričom sa často jedná o plytvanie.
Problematiku umocňuje hlavne konzumný štýl života, ktorý je nám nanucovaný prostredníctvom reklamy a motivuje nás ku neustálemu a reálne nepotrebnému nákupu. Prejavuje sa taktiež kupovaním produktov na jedno použitie, ako sú napríklad umelohmotné príbory a taniere v sieťach rýchleho občerstvenia. Alternatívou je znovupoužívanie výrobkov, napríklad sklenených fliaš, ktoré je možné plniť až do úplného opotrebovania. Výrobky na jedno použitie sú často prepojené s ropou, a teda ich budúcnosť je neistá. Najefektívnejším prostriedkom podpory znovupoužívania produktov je zmena vnímania ľudí, ktorí si musia sami uvedomiť, že ekonomický dopad na ich peňaženky a vplyvy na životné prostredie (napríklad spotreba energie spotrebiča) sú dôležitejšie ako trendy v ich okolí. Ďalšou možnosťou je zavedenie zálohovania všetkých sklenených a plastových fliaš.
Na konci životného cyklu produktov musí figurovať maximálne možná recyklácia, ktorá zavádza odpady spätne do výroby, a tým šetrí vstupné suroviny a energiu. Práve preto musí vývoj produktov smerovať ku takým systémom, ktoré je možné v čo najväčšej miere a čo najľahším spôsobom recyklovať. Pri spracovávaní biologických opadov sa najčastejšie skloňuje kompostovanie, ktoré je lacným a efektívnym riešením. Avšak do popredia sa dostáva aj anaeróbna fermentácia biologických materiálov, ktorej výstupom je kvalitnejšie hnojivo a bioplyn. Recyklácia odpadov dokáže vytvoriť približne trikrát väčší počet pracovných miest ako spaľovanie odpadov a desaťkrát väčší počet ako skládkovanie. Triedený zber dokáže zamestnať až o 30% viacej ľudí ako klasický zber odpadu. [KOTECKÝ V., Hnutí DUHA, Friends of the Earth Czech Republic: Čistá práce, 2003, ISBN 80-902823-9-3]
