Múzeum liptovskej dediny

Dnes som si pre vás pripravil fotografie zo skanzenu v Pribyline. Múzeum bolo vybudované kvôli zachovaniu najcennejších pamiatok z obcí, ktoré pohltila priehrada Liptovská Mara. Dostanete sa k nemu pohodlne odbočením z diaľnice v Liptovskom Hrádku. Vstupné je 100 Sk pre dospelých a polovička pre deti.



Vopred vás upozorňujem, že priehliadky začínam (chtiac nechtiac) spravidla od konca, takže sa nečudujte.
Výstavba mlynu akosi viazne.


Súčasťou skanzenu je aj výstava venovaná Považskej lesnej železnici. Až na týchto miestach si človek plne uvedomí, že je nesmierna hlúposť vytrhávať koľajnice zo zeme (sme generáciou, ktorá si neváži lesné trasy). http://www.plz.sk


Koľajnicový taxík. V hale sa nachádza aj auto určené na transport po koľajniciach. Človek si hneď spomenie na film Život je čudo od Kusturicu.


Na takýto adrenalín by som sa asi nenechal nahovoriť.


Majestátna lokomotíva.


Ale naspäť do dedinky. Miestna škola.


Obchod zo začiatku dvadsiateho storočia.


Sane slúžili na prepratu surovín a produktov. Nesmeli chýbať v žiadnom chudobnejšom dome.


V skanzene sa nachádza veľa zvierat. Flegmatický poník, ktorý stále na dačo čaká, ale aj ovce, ktoré spestrujú miestnu atmosféru.


Krčma, ktorú poznáte z filmu o Alžbete Báthory.


Kazateľnica, z ktorej miestny farár vo filme rozosielal "lásku".


Od chudoby ku bohatým.


...a ešte bohatším.


Salónik pre dámy.


A salónik pre pánov.


Niekoľko storočí staré brnenie.


Veľmi ma prekvapila výstavka TANAPu.


Poučná a pekne spracovaná.


A na záver pre pobavenie: Poletuje motýl z kvietočka na kvietok šuhajko Ty hladáš len velký majetok.


Aby som nepokazil tradíciu, tak vymenujem aj negatíva, s ktorými sa stretnete: areál by sa mohol rozšíriť, aby ľudia nemuseli vidieť ploty, chcelo by to viacej stromov, chýbajú odpadkové koše (a tak odpadky končia na zemi), nedostatok lavičiek, chýba občerstvenie v severnej časti, ...