Quo vadis STV?

Reality shows, telenovely, súťaže, bulvár, intrigy a vraždy. Ľahká potrava, ktorou nás kŕmia médiá, sa dá jedným slovom definovať ako odpad. Určite je jednoduchšie a lacnejšie vyrábať málo sofistikované programy, ale aj v tomto smere existuje pohyb. Po určitom čase sa produkty ľuďom zunujú a pohotovo ich nahrádzajú iné, ktoré sú však rovnako ľahké a bez vyššej hodnoty. Ak by sme súčasnému stavu ponechali voľný priebeh, tak by nás to určite v budúcnosti mrzelo. Je veľmi jednoduché tvoriť systém, ktorý nepodnecuje kritické myslenie a neotvára bránu ku hodnotnejším svetovým produktom. Mediálny odpad je škodcom spoločnosti, ktorý spomaľuje mentálny rast občanov našej mladej demokracie. V tejto situácii predstavuje vytváranie kvalitnej štátnej alternatívy kľúčové riešenie.

Slovenská televízia musí byť hlavným prostriedkom boja voči konzumnému štýlu života, hodnotovo prázdnym programom a kultúrnemu zavádzaniu občanov. Jej úlohou nie je naháňanie sledovanosti a ani vysielanie reklamy. Predstavte si hokejové prestávky vyplnené opakovanými záznamami (poprípade dianím na ľadovej ploche alebo v hľadisku) namiesto trápnych tisíckrát videných reklám. Mimochodom propagovanie tvrdej drogy (alkoholu) počas športového podujatia je choré. Televízia nám prostredníctvom reklamy odkazuje, že ku športu patrí pivo, ku formulám fajčenie cigariet a ku zábave tvrdý alkohol.

Podľa mojej predstavy by mal byť prvý kanál kultúrny, druhý vzdelávací a tretí športový. Musím sa priznať, že som prekvapený postupným nárastom kvality druhého programu STV. Pochvaľujem si večerné filmy v originálnom znení. Je skutočne zaujímavé sledovať staré americké filmy, ktoré ešte neboli preplnené výbuchmi a používaním slova na F. Filmy s vysokou kvalitou síce plnia aj vzdelávaciu funkciu, ale v prvom rade by som ich zaradil do kultúry, a teda patria na prvý program. STV2 potrebuje viacej dokumentárnych filmov (z okolitých krajín, študentské výtvory, súčasnosť, ...) a kvalitných domácich relácií. STV2 musí plniť funkciu podpory demokratického rozvoja našej krajiny. Netreba sa báť vysielania diskusných relácií v prime time (najlukratívnejší vysielací čas) a taktiež navýšenia počtu diskusných relácií, ktoré by boli viacej špecializované. Každopádne som presvedčený, že sa druhý program uberá správnym smerom.

Hlavným cieľom súkromných televízií je udržať diváka čo najdlhšie pred obrazovkou. Na to im slúžia programy, ktoré sú stavané pre široké masy a tie spája hlavne bezduchá zábava. Slovenská televízia by mala mať rovnaký cieľ (byť televíziou pre veľké množstvo ľudí), ale s úplne iným jadrom. Jej funkcia nemá spočívať v tom, aby prilepila ľudí ku obrazovkám a nahrádzala im život, ale aby uspokojovala potreby čo najširšieho množstva minorít (nechápať len ako národnostné menšiny). STV1 má zabezpečovať kultúrny oddych, pričom sa zase netreba báť vysielania napríklad folklóru vo večerných hodinách (osobne folklór moc nemusím, takže ma nikto nemôže podozrievať z preferovania môjho vkusu). STV1 potrebuje viacej koncertov (klasickej a modernej hudby), kvalitných európskych filmov a samozrejme aj vlastnej tvorby. Dlhodobým tŕňom v oku je spravodajstvo, na ktoré sa však bude vždy nadávať. Slovenská televízia musí divákov aj zabávať, ale treba si uvedomiť, že aj zábava sa dá robiť inteligentne. Možnože sa dakedy dočkáme ďalších Lasicov a Satinských, ale neodsudzujem ani projekty ako bolo S.O.S., ktoré predstavovalo príjemnú výnimku. Slovenská televízia ešte má čo zlepšovať.