Takmer nedotknutý Amazonský prales tvoril v 70. rokoch minulého storočia oblasť s rozlohou až 5 miliónov km². Obsahoval plno vzácnych rúd a nerastných surovín, v tom čase však boli mnohé z týchto ložísk nedostupné. V Brazílii vládol v 70. rokoch vojenský režim, ktorý videl v Amazonskom pralese šancu ako najjednoduchšie nadobudnúť čo najväčší obnos peňazí – finančný zisk. Poverení dostali ,,skvelý nápad“ - začali stavať takzvanú Transamazonskú cestu, ktorá mala byť až 3 200 km dlhá, a to skrz neprebádaný Amazonský prales. Vláda taktiež chcela pozdĺž tejto cesty presídliť časť obyvateľstva z veľmi zaľudnených oblastí ako São Paulo a Rio de Janeiro. Z tohto dôvodu začali ponúkať v tejto oblasti pozemky zadarmo. Ľudia mali možnosť presťahovať sa bez finančných nákladov s vidinou veľkého množstva dreva a možnosti chovať dobytok. Brazília zaznamenala boom internej migrácie a Brazílsky prales začal postupným osídľovaním strácať na svojej nedotknutosti.
V 80. rokoch minulého storočia sa šírili svetom informácie o tom, že Amazonský prales je v ohrození. Až takmer 200 000 km² zo ,,zelených pľúc Zeme“ (pre lepšiu predstavu 2-násobná veľkosť Belgicka) ,,sa stratilo“. Medzi rokmi 1978 až 1988 bolo zničených priemerne 22 000 km² Amazonského pralesa, a to za každý jeden rok. Túto zdevastovanú časť územia dnes nazývame oblúkom odlesňovania.
Ďalší negatívny vplyv na Amazonský prales mal každoročne stúpajúci trend konzumácie mäsa. Ako to spolu súvisí? Vyššia produkcia mäsa znamenala vyšší dopyt po sójových bôboch, ktoré sú významným zdrojom bielkovín pre farmárske zvieratá. Brazília so svojím prevažne tropickým podnebím predstavovala ideálne podmienky pre pestovanie sójových bôbov. Na jej území začali preto vznikať sójové plantáže, ktoré sa postupne rozrastali (mnohokrát aj nelegálne) a zasahovali stále viac a viac do vnútra územia dažďového pralesa. A aj keď brazílska ekonomika vďaka predaju sójových bôbov ,,prekvitala“, Amazonský prales naopak ,,odkvital“. Každé 2 sekundy bola zničená oblasť dažďového pralesa vo veľkosti jedného futbalového ihriska.
V 90. rokoch prišlo k eskalácii strachu, nakoľko sa deštrukcia Amazonského pralesa zrýchlila o 50%. Zrazu sa ale veci, okolo roku 2005, zmenili. Brazílska vláda, na čele s prezidentom Lulom da Silvom konečne zasiahla. Bývalá ministerka životného prostredia Marina Silva pomohla vypracovať plán pre zastavenie odlesňovania, pri ktorého vypracovávaní sa odborníci zamerali najmä na kombináciu ochrany životného prostredia a ekonomického rastu krajiny. Z len 28% chráneného územia, bola zrazu takmer polovica Amazonského pralesa pod určitou formou ochrany. Zároveň prišiel do platnosti aj takzvaný Lesný zákon, ktorý hovoril o tom, že vlastníci pôdy na území Amazonského pralesu mohli hospodáriť len s 20% pôdy. Vďaka tomu sa v roku 2006 podarilo znížiť odlesňovanie až o viac ako 50%. Milión hektárov územia dažďového pralesa bolo zakonzervovaných a viac ako 40% územia bolo chráneného. Vo zvýšenej miere začal fungovať aj monitoring území a sankcie za nedodržiavanie zákonov.
Tlak aktivistov a neziskových organizácií na ochranu Amazonského pralesa sa stupňoval a priviedol veľké spoločnosti k podpísaniu dvoch moratórií – Moratórium na sóju (2006) a Moratórium na hovädzie mäso (2009) - v moratóriách išlo o zníženie odlesňovania v súvislosti s produkciou mäsa a sóje, ktorej rozširujúce sa plantáže spôsobovali devastáciu ,,pľúc Zeme“). Moratórium na sóju zaznamenalo veľký úspech, znížilo odlesňovanie v priebehu 10 rokov až o 18 000 km². Aj napriek tomu produkcia sóje a hovädzieho mäsa stúpala, z čoho ťažila brazílska ekonomika. Vďaka všetkým zmieneným opatreniam kleslo odlesňovanie dažďového pralesa na historické minimum.
V roku 2011 nastúpila do prezidentskej stoličky Dilma Rousseff, ktorá hájila záujmy agrárnikov. Následne ju v roku 2016 vystriedal Michel Temer. Brazílii sa aj napriek tomu podarilo medzi rokmi 2004 až 2012 znížiť odlesňovanie až o 80%.
Ďalším nástupcom, ktorý vystriedal Michela Temera v roku 2018, bol dnes dobre známy Jair Bolsonaro – spojenec ruralistov. Za jeho vlády začalo odlesňovanie rapídne rásť, a to najmä na chránených územiach. Využívané bolo najmä zakladanie požiarov – ako bežný spôsob čistenia pôdy. V roku 2019 sme preto mohli pozorovať až 30 000 požiarov v Amazonskom pralese (3x viac ako v roku 2018). Odlesňovanie Amazonského pralesa dosiahlo najvyššiu úroveň za posledných 10 rokov. Mnohí odborníci sa začali obávať, že dažďový prales už ďalšiu vlnu odlesňovania neprežije. Zároveň politika Bolsonara vytvorila priestor pre beztrestnosť a rozmach kriminality (ako obchodovanie s drogami, zbraňami a pranie špinavých peňazí).
Za posledných 50 rokov bolo odlesnených 17% rozlohy Amazonského pralesa. Vedci vypočítali, že ak odlesňovanie ,,pľúc Zeme“ dosiahne 20-25%, začne sa celý ekosystém rozkladať, čo bude mať za následok uhynutie Amazonského pralesa a produkciu enormného množstva CO2 do atmosféry, ktorá povedie k ešte väčšiemu globálnemu otepľovaniu. V roku 2019 vypustil Amazonský prales viac CO2 do ovzdušia, ako ho dokázal spracovať a premeniť na kyslík.
Jair Bolsonaro nebol v roku 2022 znovu zvolený do funkcie prezidenta. Porazil ho Lula da Silva, ktorý ihneď zaviedol opätovnú vymožiteľnosť práva. Odlesňovanie sa v januári 2023 znížilo o 61% v porovnaní s januárom predchádzajúceho roka. Marina Silva prijala ponuku vrátiť sa späť do funkcie ministerky životného prostredia. Momentálne však Brazília čelí väčším výzvam v environmentálnej oblasti, ako tomu bolo pred 10 rokmi – zvýšená nelegálna činnosť, kriminalita, agropodnikateľská lobby či neistota podpory Kongresu.
Odlesňovanie Amazonského pralesa je závažným environmentálnym problémom. Hlavnými zdrojmi odlesňovania v Brazílii boli poľnohospodárstvo, ťažba dreva a rozvoj infraštruktúry. Devastovanie chráneného územia predstavuje významný vplyv na biodiverzitu a zmenu klímy a vedie k strate cenných ekosystémov.
Máme však nádej. Brazília začala opätovne vyvíjať úsilie o zníženie odlesňovania vrátane vytvárania chránených oblastí, obnovy lesov a podpory udržateľných postupov využívania pôdy. Je veľmi dôležité naďalej podporovať úsilie o ochranu životného prostredia a presadzovať trvalo udržateľný rozvoj.
Zdroje:
https://successfulsocieties.princeton
https://ipam.org.br/wp-content/upload
https://ourworldindata.org/what-are-d
https://www.theguardian.com/world/202
https://igarape.org.br/wp-content/upl
https://science.sciencemag.org/conten
https://www.vox.com/science-and-healt
https://theintercept.com/2019/07/06/b
https://www.youtube.com/watch?v=SAZAKPUQMw0
https://www.youtube.com/watch?v=g6Eu9GMsT5Y
