História Kosova v kocke
Na začiatok, je veľmi dôležité pochopiť etnický pôvod národov v Kosove. Nachádzajú sa tu dve skupiny obyvateľstva – Srbi a Albánci. V minulosti bola jedna skupina vždy utláčaná a druhá uprednostňovaná, čo viedlo k mnohým konfliktom na území dnešného Kosova.
Kosovo bolo autonómnou provinciou v rámci Srbskej republiky; jej osobitnú autonómiu však v roku 1989 ukončil Slobodan Miloševič. V ďalších rokoch zanikla Socialistická federatívna republika Juhoslávia a vznikli krajiny ako Chorvátsko, Slovinsko, Macedónsko, Bosna a Hercegovina a neskôr aj Čierna Hora a Srbsko.
Počas 90. rokov sa kosovskí Albánci pokúšali obnoviť autonómiu Kosova. Po jej vyhlásení však Srbsko potlačilo všetky zákonodarné, výkonné a súdne inštitúcie Kosova a drvivá väčšina Albáncov bola prepustená zo zamestnania. Kosovo bolo v tom čase uznané len jednou krajinou – Albánskom – a fungovalo ako štát v štáte.
V roku 1998 srbská vláda iniciovala policajné a vojenské akcie v Kosove, ktoré vyústili až do krviprelievania. Rokovania boli neúspešné, preto muselo NATO 24. marca 1999 letecky zasiahnuť, aby prinútilo Srbov zastaviť vojenské operácie.
10. júna 1999 bola vydaná rezolúcia číslo 1244 Bezpečnostnej rady OSN, ktorá riešila vážnu humanitárnu situáciu v Kosove, Juhoslovanskej zväzovej republike, a mala zabezpečiť bezpečný a bezplatný návrat všetkých utečencov a vysídlených osôb do ich domovov -odsudzujúc všetky násilné činy voči obyvateľstvu Kosova, ako aj všetky teroristické činy akejkoľvek strany. Rezolúcia číslo 1244 tiež stanovila prítomnosť OSN na území Kosova, ktoré sa tým ocitlo práve pod jeho správou.
Vyhlásenie nezávislosti Kosova
17. februára 2008 vyhlásil kosovský parlament nezávislosť Kosova od Srbska, čo vyvolalo viacero otázok o súlade tohto kroku s medzinárodným právom.
Najzásadnejším problémom je, že uznanie Kosova ako nezávislého štátu inými vplyvnými krajinami by mohlo nastoliť precedens, ktorý by ovplyvnil riešenie iných separatistických sporov. V podstate by mohlo dôjsť k akejsi ,,ratifikácii“ nárokov separatistov, napríklad v Katalánsku.
V OSN je v súčasnosti 193 členských štátov, z ktorých približne 50 % doteraz uznalo Kosovo ako nezávislý štát. Ide o väčšinu európskych krajín (Nemecko, Taliansko, Portugalsko...), väčšinu afrických krajín (Egypt, Líbya, Tanzánia...), niektoré ázijské krajiny (Japonsko, Afganistan, Bangladéš...), polovicu juhoamerických krajín (Peru, Falklandské ostrovy, Južná Georgia...) a väčšinu krajín Severnej a Strednej Ameriky (USA, Kanada, Haiti...).
Krajiny, ktoré neuznávajú Kosovo ako štát, sú niektoré z európskych krajín (Srbsko, Slovensko, Španielsko...), niektoré z afrických krajín (Alžírsko, Maroko, Angola...), niektoré z ázijských krajín (najmä veľkí ,,hráči“ – Čína či Rusko...), polovica krajín Južnej Ameriky (Argentína, Bolívia, Brazília...) a len dve krajiny Severnej a Strednej Ameriky (Venezuela a Jamajka).
Prečo jednotlivé krajiny neuznávajú Kosovo ako samostatný štát?
Dôvody sa líšia. Napríklad Španielsko neuznalo Kosovo pre podobný problém na svojom území so samosprávnymi regiónmi Katalánska a Baskicka, ktoré sa chcú osamostatniť. Maroko neuznalo nezávislosť Kosova zase pre problém so Západnou Saharou. Rusko má blízky vzťah so Srbskom, preto podporuje srbský nárok na územie Kosova. Brazília stojí taktiež za Srbskom a Venezuela uviedla, že vodca Kosova - Haşhim Thaçi - je terorista podporovaný USA.
Prečo neuznáva nezávislosť Kosova práve Slovensko?
Naša krajina sa zaraďuje k minorite európskych krajín, ktoré neuznali nezávislosť Kosova. A to aj napriek tomu, že osobitným zástupcom Európskej únie pre Dialóg medzi Belehradom a Prištinou (medzi Kosovom a Srbskom) je známy slovenský diplomat a politik Miroslav Lajčák. Na Slovensku totiž panujú názory, že uznanie nezávislosti Kosova by mohlo slúžiť ako precedens pre 521 000 silnú maďarskú menšinu žijúcu na Slovensku. Bývalý premiér Robert Fico uviedol , že Slovensko neuzná Kosovo, kým sa nezmení jeho medzinárodnoprávny štatút. Napriek tomu, že sa na Slovensku zmenila vláda (a nielen jedna), stále prevláda názor, ktorý deklaroval práve Robert Fico. Väčšina Slovenska sa bojí vyhlásenia autonómie či dokonca nezávislosti na území obývanom maďarskou väčšinou na juhu našej krajiny, blízko hraníc s Maďarskom.
Nie je síce stopercentne jasné, či môžeme považovať Kosovo za štát podľa medzinárodného práva, ale z praxe štátov skôr vyplýva to, že Kosovo zrejme spĺňa všetky zákonné požiadavky na štátnosť. Dokonca aj v poradnom stanovisku Medzinárodného súdneho dvoru, z roku 2010, zaznelo, že Kosovo vyhlásením nezávislosti v roku 2008 neporušilo medzinárodné právo. Navyše väčšina krajín neuznávajúcich Kosovo tak robí najmä pre svoje vnútorné nepokoje. Tieto štáty čelia strachu, že uznanie Kosova ako nezávislej krajiny by nastolilo nové medzinárodné obyčajové právo, ktoré by museli rešpektovať všetky krajiny sveta.
Zdroj:
Seminárna práca autorky
