Gymnázium.
Krok ďalej, postup vyššie.
Čierna šatka uviazaná cez oči.
Kráčaj! Bojíš sa? O tom je život.
Hra vetra s mapou. Vyšliap si vlastnú cestu.
Prvé neisté kroky do novej školy...
Prvý krok do triedy plnej ľudí...
Prvé zoznámenia...
Trúfam si povedať, že medzi nami neexistuje človek, ktorý by s týmito pocitmi neprichádzal v prvý deň do novej školy.
A neplatí to len pre nás, študentov, ale takisto aj pre vás, profesorov.
Stojíme tu dnes v prvý školský deň na pôde novej školy.
Školy, ktorá sa prvákom vryje do pamäte ako škola obyčajná, no vám profesorom, a nám štvrtákom, tretiakom a druhákom ako škola nových nádejí.
Odteraz sa začne porovnávať! Porovnávať so školou starou, školou, na ulici Martina Benku.
Momentálne sa vo mne prelínajú dva svety. Svet nový, plný očakávaní a svet starý, svet, plný krásnych spomienok.
Myslím, že môžem s istotou povedať, že stará škola bola pre každého z nás druhým útulným domovom, malou rodinnou školou, v ktorej sa poznal každý s každým.
Boli to roky, keď sme sa v obchode stretávali na raňajkách, prechádzali spolu cez klietky, robili zakázané veci v komunite, v zime sa schladili v chladničke a v akváriu nás stále čakal Redman.
Rozprávali sa tajné príbehy zo šatní.
Tam, kde prestávka bez študentov sediacich na zemi nebola prestávkou a študenti bez gitary neboli študentmi.
A každú veľkú prestávku sa v telocvični konala olympiáda.
Budova bola jedno veľké študentské blúdisko, v ktorom najobľúbenejšou hrou boli naháňačky.
Každý z nás bol Colombus, keď sme našli kľúč od ďalšej skrytej miestnosti.
Preferovali sa verejné tajomstvá.
Stále sme nadávali na nedostatok gaučov, no aj tak sme sa na nich všetci pomestili.
Nedá mi nespomenúť aj maratónske behy na Májovku, kde sme stále prežívali obed plný smiechu a zábavy, ale aj kriku a hádok.
Drahí študenti, a spomínate si na pinpongový kolotoč s tromi raketami? Často sa preto využívali, podľa nás, aj menej dôležité učebnice.
A vy, milí profesori, pamätáte si na naše výlety do zahraničia, na ktorých nepísaným pravidlom bola nepredvídateľná udalosť, o ktorej vedel každý v škole skôr ako sme sa vrátili z výletu?
Francúzsko, Taliansko, Poľsko, ...
Spomeňme si aj na časy, keď sa imatrikulácie a vianočné akadémie konali v pastoračnom centre.
Myslím, že nie je vôbec odvážne povedať, že to bola jedna veľká zábava od začiatku do konca.
Podobne ako školské plesy. Špeciálne mi nedá nespomenúť ples pred dvoma rokmi, keď nám vypadol prúd. Myslím, že lepší ples v živote nezažil nikto z nás.
Milí prváci, dnes tu stojíte po prvýkrát. Dnešným dňom sa pre vás začínajú tie najkrajšie štyri roky vo vašom živote. Roky, o ktorých ste pred chvíľou toľko počuli. Nepremrhajte ich! Zbehnú vám rýchlo a už nikdy vám ich nikto nevráti späť.
Ani nebudete vedieť ako a o štyri roky tu budete stáť na mojom mieste, stískať tento papier a spomínať na nádherné chvíle.
Bude ti zvierať hrdlo a do očí sa ti budú tlačiť slzy.
Preto ti prajem, aby si v onen čas nemusel povedať, že si ich preflákal. Hoci aj to patrí k životu študenta.
Milí druháci a tretiaci. Vás ešte nejaký ten rôčik čaká. Ste už zohratá partia, a tak to využívajte.
A vy, moji drahí rovesníci, na tejto pôde pristúpime k skúške dospelosti. Prajem nám, aby sme bránu dospelosti prekročili tou správnou nohou.
Milá pani riaditeľka, drahí profesori. Stojíme tu pred vami my, vaši študenti, vaša modelovacia hmota. Len vy máte v rukách dláto vedomostí. Veríme, že s ním viete zaobchádzať správne a pomôžete nám z nás vyformovať ľudí hodných vstúpiť do života.
Vážená pani riaditeľka, milí pedagogický zbor, drahí spolužiaci.
Som rada, že vás môžem privítať na otvorení nového školského roka 2009 / 2010.
Dúfam, že aj táto nová škola sa pre nás stane domovom, ktorý si takisto obľúbime.
Prajem vám úspešný školský rok.
