Veronika Wagneter
A dopo!
So slzami v očiach opúšťam mesto, ktoré mi dalo život. Nie mesto, do ktorého som sa narodila, mesto, ktoré mi ponúka viac ako len každodenné prežívanie.
Všetko, čo je v živote naozaj potrebné, som sa naučila v materskej škôlke. Robert Fulghum Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
So slzami v očiach opúšťam mesto, ktoré mi dalo život. Nie mesto, do ktorého som sa narodila, mesto, ktoré mi ponúka viac ako len každodenné prežívanie.
Prechádzka mestom. To tajuplné mesto, ktoré skrýva príbeh každého z nás. V útrobách. Na povrchu. Pred divadlom divadlo. Číha na mňa umenie. Kostolný pach vo vzduchu. Už chýbam Bohu. A si tu Ty. Aj Ty. Aj Ty. Do vozovne. Každý smeruje niekam inam.
Rýchly začiatok. Rýchly koniec. Nereálne krásne. Krásne reálne. Posledné sekundy môjho sveta. Sveta, kde chlap je len doplnkom.
Dvojtvárnosť. Najhlúpejšia ľudská vlastnosť. Nepriznanie reality. Človek sa stáva klamárom. Najprv voči iným, neskôr aj voči sebe. Tvorca sa stráca vo vlastnom imaginárnom svete...
Neznášam alkohol. Neznášam drogy. Ďalší iniciál v mojom diári? Príliš priame na jednoduchosť.
Volala som s ňou. Z jej hlasu sa nedala vyčítať emócia. Vyradila na neutrál. A vraj vedci! Vymyslia všetko, ale...prečo sa cez telefón nedá poslať objatie? Tak by to vtedy potrebovala. Ona, či Ja?
Nahé telo pod pouličnou lampou. Súlož hudby a tela. Rozdáme si to na Kube. Nezadržateľné myšlienky.
Stále som Ťa túžila spoznať. Cítiť Ťa tak blízko. Získať pocit. Sny o kráse prvého dňa. Jedinečný. Neobyčajný. Zapamätateľný!
Žena tvojho kalibru nemá chlapa. Ženy tvojho kalibru sa muži boja. Obyčajne výnimočná žena...
Klavír, Ty a moje JA. Intimita. Spomienky. Bozk... Hallelujah. Vieš, že budem plakať. Robíš to naschvál?
Cestujem v MHD. Dieťa sa začne driapať na sedadlo oproti mne. Neznášam to! Stále ma tie malé potvory zašpinia.
Vážená pani riaditeľka, milý pedagogický zbor, drahí študenti.
Gymnázium. Krok ďalej. Postup vyššie. Čierna šatka uviazaná cez oči. Kráčaj! Bojíš sa? O tom je život! Hra vetra s mapou. Vyšliap si vlastnú cestu!
Ležíš. Vyzeráš tak nevinne. Oči ti žiaria ako po piatom poldecáku. Moje srdce opláchla sprcha radosti. Dúfa, že sa nič nepokazí...nie teraz! Potom, keď si uvedomíš, čo sa dialo. Vieš, že som ti to zakázala.