„ Žena je nežnejšia ako kvet, ale tvrdšia ako kameň. “ - takto sa vyjadril na adresu žien v tomto období najvýznamnejší francúzsky básnik a predstaviteľ moderny Charles Baudelaire.
R. : Váš otec bol kňaz. Pre dieťa je určite najdôležitejšie detstvo, kde musí získať lásku a pozornosť rodičov. No váš otec, mimochodom kňaz, Vás opustil, keď ste mali šesť rokov. Myslíte si, že táto udalosť ovplyvnila Váš život a Vašu tvorbu???
CH. B. : Jednoznačne!!! S otcovou smrťou sa neviem vyrovnať a otčima považujem za votrelca, ktorý mi prekazil môj nežný vzťah s matkou. Svoj „ hamletovský komplex “ som pretavil do svojrázneho čudáctva kolíšuceho medzi melanchóliou a cynizmom. A to sa odráža aj v mojich básňach.
R. : Po maturite ste prenikli do sveta bohémy, začal ste si vychutnávať nepoznané pôžitky tela namiesto toho, aby ste sa venoval štúdiu práva. Neľutujete, že ste nedoštudoval???
Ch. B. : Láska je to ovocie, na ktoré malo srdce chuť. Nie, neľutujem. Tri písmenka pred menom mi nechýbajú.
R. : Vaša matka a otčim boli znepokojení vašim správaním, preto Vás poslali na cestu do Indie, no až do cieľa ste sa nedostal...
CH. B. : Láska je rozprávka o citoslovciach. Na lodi cestou do Indie som mal veľmi nevhodné správanie, a preto ma kapitán lode vyložil na ostrove Réunion. Tam som ochorel, pobudol pár mesiacov a vrátil sa naspäť do Paríža.
R. : Môžu za popletenie hlavy ženy???
CH. B. : Žena je nežnejšia ako kvet, ale tvrdšia ako kameň. No šarm žien dokáže hlavu pomútiť perfektne, myslím, že každému chlapovi.
R. : Poznačila nejaká Vašu tvorbu???
Ch. B. : Po návrate z ostrova Réunion som sa vrátil k predošlému spôsobu života. Zoznámil som sa s krásnou mulatkou Jeanne Duvalovou, ktorá sa na dvadsať rokov stala mojou „ čiernou Venušou “, „géniom Zla “. Táto kráska poznačila moju tvorbu aj môj život.
R. : „ Keď mužstvo posádky zatúži za zábavou, nejeden albatros, šíravy morskej vták, utratí slobodu, ak príliš nevšímavo sprevádza zradnú loď na krutých hlbinách. “ … Kedy ste sa cítil ako albatros???
Ch. B. : Láska, to je ovocie, na ktoré má srdce chuť. Ja som mal vždy chuť na ženy. Popri nich som sa naučil fajčiť, navykol som si na alkohol, okúsil som drogy. Vtedy som bol ten najšťastnejší albatros na zemi. No pokúsil som sa spáchať samovraždu, premárnil dedičstvo po otcovi, rodina ma vyhlásila za nesvojprávneho, mal som materiálne starosti, dlhy a prejavy syfilisu. Vtedy musel tento kráľ azúru, chytený do osídla, na doskách paluby v hanbe a rozpakoch vláčiť ťarbavosť krídel sťa veslá zbok´nabok...
R. : Vaša kariéra je postavená na prednáškových turné, najmä po Belgicku, písaní recenzií o výročných Salónoch, kritike výtvarného umenia, a hoci neviete dobre po anglicky s Poeovým dielom Edgara Allana Poea ste sa stotožnil tak, že ste jediným prekladateľom jeho diela vo Francúzsku...
Ch. B. : Neviem, či by som to nazval vybudovanie kariéry. Na moje prednášky nechodí veľa ľudí a s Poem som sa stotožnil iba preto, že obaja sa snažíme uniknúť osamelosti, ktorú cítime v unitárnej spoločnosti.
R. : Ale veď slávu maliarovi Eugénovi Delacroixovi ste priniesli vy...
Ch. B. : Podľa mňa iba najlepšie vyjadruje „ heroizmus moderného života “.
R. : Máte nejakú radu pre ľudí, ktorí budú chcieť pokračovať vo vašich šľapajách???
Ch. B. : Umenie musí byť dobrácke, nie dobré. Hlavne nech sa nevzdávajú a nebudú konzervatívni. No na druhej strane, keby som ja bol normálny, tak nemusím platiť tristo frankovú pokutu za zbierku Kvety zla. No nič neľutujem. Ani odstupom času by som nechcel zmeniť hoc len jednu sekundu z môjho života, potom by už nebol môj ...
Upozornenie : Toto je iba projekt na slovenský jazyk, žiadne seánsy s mŕtvymi som nezažila... :)
