Stál si tam. Na tom posvätnom mieste pre nás dvoch. Na Tvojej hlave sa pýšila kippa. Otočil si sa a ja som stála za Tebou. Ten pohľad patril iba nám. Ani ten ruch ľudí okolo ho nemohol prebiť. Tie všetky oči hľadeli iba na nás dvoch. Nikto nám nerozumel, no aj tak si každý o nás šepkal. Nesnažili sme sa to prekaziť. Tak krásne čistí sme tam len stáli a hľadeli na seba. To čaro sa nedá opísať slovami. To by musel každý zažiť sám. Nedelili sme sa s nikým. Iba Ty a Ja. A bolo nám tak dobre. A bolo to také krásne.
Vedela by som sa na Teba dívať celý život. Bez slov...to by nám stačilo. Živili by nás naše pohľady a nám by nič nechýbalo. Pozerali by sme sa na seba a videli by sme ako starneme. Stali by sa z nás babka a dedko, spoločne sa milujúci, kým nás smrť nerozdelí.
No nie je nám to dopriate a už nikdy ani nebude. Prečo to tak skončilo?
