V minulosti boli vypracované vyhľadávacie štúdie pre rozvoj električkovej dopravy v Bratislave. Už v tom čase boli navrhované rôzne návrhy na vybudovanie ďalších električkových tratí vrátane v súčasnej dobe naznačeného projektu električkovej trate do oblasti Vrakune a Podunajských Biskupíc. Rozpracované varianty riešili túto trasu buď pokračovaním električkovej trate z Ružinovskej radiály, alebo od Kamenného námestia cez Dunajskú, Mlynský Nivy do oblasti Vrakune a Podunajských Biskupíc. Variantne boli spracované návrhy obsluhy smeru Slovnaft - Podunajské Biskupice s trolejbusovou traťou z Prievozu cez Kaštieľsku a Slovnaft do Podunajských Biskupíc cez oblasť Domové role. A že sa s električkovou dopravou sa počítalo na sídlisku Dolné hony svedčia dnes už torzá nadchodov nad Kazanskou ulicou mali vybudované polia aj ponad navrhovanú trať električky. Žiaľ začiatkom 90-tich rokov boli tieto rozvojové projekty zastavené víziami o výstavbe rýchlodráhy, ťažkého metra, ľahkého metra a ďalších projektov pre nosný systém dopravy v Bratislave
Súčasná nepriaznivá dopravná situácia na mestskej komunikačnej sieti, kedy v špičkovom období na hlavných prístupových radiálach do Bratislavy kolabuje doprava je návrh pána Chrena a pána Kuruca pozitívnym „nakopnutím“ témy ďalšieho rozvoja električkových tratí na území mesta. Nimi medializované návrhy treba podporiť a zároveň zverejniť, že okrem spomínaných návrhov na obsluhu Vrakune a Podunajských Biskupíc boli spracované aj ďalšie návrhy. Pre je potrebné aktualizovať základné dopravno-inžinierskych materiály „Koncepcie rozvoja MHD do roku 2025“ a „Územného dopravného generelu“ z cieľom zapracovania ďalších návrhov na rozvoj nielen električkových, ale aj trolejbusových tratí a následne ich posúdiť dopravným modelom. A nielen tieto vyššie uvedené, ale aj ďalšie možnosti rozvoja električkových tratí (pre mnohých úplne utopistické) ako napríklad prepojenia električkových tratí po Tomášikovej ulici s predpokladom na pokračovania do smeru Prievoz - Slovnaft - Podunajské Biskupice, prepojenie Vajanského nábrežia cez Dostojevského rad (nová autobusová stanica) - Na Trnavské mýto s možným prepojením cez železničnú stanicu Filiálka na Račiansku ulicu, obsluhou územia „Petržalské lido“ električkovou dopravou odbočením z jestvujúcej trate v oblasti Sadu Janka Kráľa alebo myšlienka na obnovenie električkovej dopravy na Štefánikovej ulici. V súčasnej dobe, keď sa pripravuje stavba Mlynských nív, je najvyšší čas zapracovať do pripravovanej projektovej dokumentácie aspoň koridor pre túto električku.
Uvedené návrhy nie sú v žiadnom prípade v rozpore s úvahami o „lanovke“, kde pod týmto názvom sa môžu skrývať rôzne technické riešenia segregovanej dopravy. A pri riešeniach, ktoré zabezpečia prechod cez Dunaj sú to určite finančne menej náročné riešenia ako výstavba mosta pre električky. Preto netreba aj tieto myšlienky zatracovať, hlavne opäť ďalšími „odborníkmi“ v doprave.
Ing. Bronislav Weigl
