
Mám excesy, utekám zroboty a chodím týmto mestom. Milujem Bratislavu, takúaká je, je ako ja. Mozaika alebo koláž. Ona zovšetkého možného, ja z ľudí. Mám povás všetkých niečo, slová, vety,




myšlienky,to že to tu píšem, to že sem plácam tie fotky.Chodím až do úplného vyčerpania, nie pomaly,ale nehoráznymi oklukami, aj to mám po niekom, až dovyčerpania. Je to duchovný zážitok privodenýtelesnosťou. Ako keď Šimečka opisoval svoje behanie po Horskomparku, alebo básnici -osamelí bežci - ale teraz súto tak maximálne osamelí chodci, stretávam týchľudí, tých istých ľudí na rôznychmiestach,

tvárime sa, že niekam ideme a že je námvšetko jedno, že presne vieme za čím ideme a zvyšokneriešime. Preto aby si o nás nemysleli, že sme šibnutía pritom pozeráme okolo seba, stále a stále

rozmýšľame nad niečim. Sme si podobní, sú mipodobní. Kapuca, batoh, sluchátka a farby. Jedinýkto ešte beží su sprejeri, prepisujú povedzte WOW napovedzte LOL, utekajú aby dobehli tých zasieračov ulícčo takýmito vecami oblepujú mesto. Ak ich raz dobehnúbudú básne.






Fanúšikovia Matrixu by sinajradšej šľahli nejakú tabletku, tí čo pozeraliStar Trek zasa hľadajú ovládaciu konzolu holopaluby ahackeri by chceli vyresetovať svet, cracknúť realitu.Voľakedy som čítal, že dagde je stredovekákatedrála, ktorá sa zodpovedne rozpadne ak odstránimejeden a presne ten kameň. Už

som zabudol kde to je a čo to je zapovesť/mestskú legendu, ale v Bratislave možno platí.Videl som na Novom moste tam kde sa spája s brehom takéveľké šróby, tie keby som povolil určite byodplávala Petržalka a ostala len Blava, ako ostrov.
Hľadám miesta z detstva, dverena hrade ktorými vyšiel Satinský ako král zaDarinkou Rolincovou a na nádvorí sa tisíc sviecrozhorí, ale už sú zamurované. Tie miesta apocity z 80. rokov, ktoré vidím tak

polojasno a mrteoranžovo. Ale to mesto tiež už neexistuje, rovnako ako tenblondáčik s buclatou

tváričkou čo sa radšejrozpráva s dospelými. Už je to iné mesto a točo nachádzam ako nejaký hodne postmodernýarcheológ sú zvyšky, obvykle obklúčené,ohraničené a hlavne a takmer všetky zbavené


zmyslu.Akoby sa vysťahovali tí obyvatelia a prišli noví.Nie, že by práve toto nebolo pre toto mesto typické,ale je mi to nejako krátko. Ale tie najnefunkčnejšie súnajzachovalejšie -na rozpadnutie to je definitívne krátko.

(napísané medzi jarou a zimou, fotené taky tak nejak) -4070