Predkapela Fiction Plane ma nejako mimoriadne nezaujala. Myslím, ale, že to bolo spôsobené najmä radostným očakávaním vysokého, štíhleho, prešedivelého (a ak ma zrak neklamal) oholeného pána v najlepších rokoch. Opomenúť nemožno ani značné dusno a nedobrý tlak vzduch ktorý včera večer panoval nad Bratislavou (búrky prišli naštastie až po koncerte). Už od začiatku (Message In the Bottle okolo deviatej) Sting ukázal, že večer 21. júna bude na tom mieste stáť za to. Výber skladieb som síce nepochopil, ale užil si, najviac asi Fragile, ktorá bola geniálna: na tom mieste, v ten čas, s tým pocitom...
Vstával som pred chvíľou a preto sa zdžím všetkých potenciálnych duchaplností. Pochvalu si však ešte zaslúžia hudobníci Dominic Miller (gitara), Abe Laboriel (bicie) a Lyle Workman (gitarista) ktorí zvládli svoje úlohy a neboli len nevýrazným pozadím i keď v popredí bol niekto taký ako Sting. Ďalšiu pochvalu si zaslúži agentúra XL za ohňostroj na rozlúčku, ľudia okolo, ktorí sa na slovenské pomery správali mimoriadne kultivovane (až na to rozliate pivo) a SBS-kari ktorí neboli otravní ako indiánske šípy pri vstupnej kontrole.
Teraz mi len ostáva dúfať, že ten pocit ktorý som tam získal a stále vo mne pretrváva (živený albumom Sacred Love ktorý práve počúvam) ostane čo najdlhšie. V záujme všetkých ktorý tam boli (cca. 16 tisíc) i tých čo nie dúfam, že sa ešte vráti: napríklad s novým albumom.
