reklama

Európsky sveter o 2000 Sk drahší ako ázijsky

Globalizovaný kapitalizmus 21. storočia ma neprestáva prekvapovať, v prípadoch ako je tento neviem či v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle. Kúpil som si dva svetre od Stefanelu. Prvý, hnedý s farebnými pásmi uprostred á la 80. roky, druhý modrý a serióznejší s výstrihom do véčka. Prvý stál 2000 Sk, druhý 4000 Sk. Materiálom a pochopiteľne ani veľkosťou sa nelíšia. Ako rodenému kverulantovi mi tento rozdiel nedal pokoj. Nečakanú informáciu a rozlúštenie tejto finančnej záhady som našiel za obligátnym slovným spojením Made in.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (38)
Obrázok blogu

Hnedý sveter s pásmi niesol na sebe nápis " Made in Thailand ", kdežto modrý " Made in Italy ". Rozdiel v koncovej cene medzi kusom odevu vyrobenom v Ázii a v Európske únii je teda stopercentný. Mám niektoré značky ako Benetton, Stefanel, La Coste, Timberland alebo Ralph Lauren v obľube a rád sa u nich obliekam. Mimo dobrého pocitu z kvalitných materiálov a designu mi to poskytuje aj dobrý pocit z toho, že si nekupujem low-costové čínske výrobky. Čínska produkcia v súčasnosti na európskom trhu zahŕňa široký diapazón najrôznejších predmetov, ktoré však majú jednu vec spoločnú, sú určené pre masový teda mainstream trh. Akonáhle nejaká vec dosiahne množstvom vyrobených exemplárov, alebo cenou hranicu masovosti tak šup s jej výrobou do Číny. V posledných rokoch sme takýto posun mohli pozorovať napríklad pri digitálnych fotoaparátoch, alebo vreckových počítačoch. Pokým digiťák alebo PDA-čko stáli nemalý peniaz a boli skôr elitnou záležitosťou vyrábali sa v Japonsku, alebo dokonca v samotných Spojených štátoch, akonáhle však ich cena klesla pod 200 dolárov, náklady na ich výrobu (ktoré by v optimálnom prípade mali tvoriť menej ako polovicu spotrebiteľskej ceny) boli v týchto krajinách privysoké. Podobný osud stihol aj "nižšie značky" pri oblečení ako napríklad Adidas, ktorý svoje tenisky vyrába takisto v Číne. Čo je v odevnom priemysle pre Európu Čína je pre USA Afrika a Ázia. Všetky reklamné tričká a šiltovky, ktoré mám (grátis) z USA jednotne nesú nápis " Made in Bangladesh ".

Nekupujem programovo čínsky tovar nie len preto, že by som nechcel splývať so slovenským davom nakupujúcim v hypermarketoch, ktoré kultúrno-civilizačnou smyčkou nahradili "Miletičku", ale najmä preto, že som čítal, videl a počul veľa nepekných vecí o tom ako sa firmy produkujúce svoje výrobky v krajinách tretieho sveta stavajú k svojim tamojším zamestnancom a životnému prostrediu. V Číne napríklad nie je výnimkou detská práca (viď. škandál nábytkárskej spoločnosti IKEA spred pár rokov). V Afrických krajinách patria k spôsobom udržovania a zvyšovania produkcie telesné tresty etc. Navyše spoločným menovateľom je silne neekologické prevádzkovanie takýchto závodov, nakoľko narozdiel od krajín rozvinutých/bohatých, tu neplatia zákony a ďalšie normy upravujúce zaobchádzanie s priemyselným odpadom a podobne. V neposlednej rade ma teší aj fakt, že ľudia, ktorí pre mňa vyrobili oblečenie alebo niečo iné majú sociálne poistenie a sú chránení zákonmi Euróspkej únie rovnako ako ja. Ak by totiž čo i len polovica z toho čo sa dozvedáme o praktikách nadnárodných spoločností v treťom svete bola pravda, bolo by to hrozné. Celkovo patrím do tej cieľovej skupiny, ktorá si milerada priplatí za vajcia od "štastných sliepok", banány za dvojnásobnú -ale zato "fairovú" cenu, alebo potraviny z ekofariem tak ako sa predávajú v Nemecku (mimochodom predáva sa také niečo už aj na Slovensku?).

Stefanel však moju myšlienkovú konštrukciu silne narušil. Ako to teda je? Jeden sveter, ktorý sa hodí skôr na oddych vyrobíme lacnejšie v Ázii a v Európe ho lacnejšie predáme a druhý, ktorý spadá už skôr do kategórie "business casual" ponecháme ako domáci produkt a zaradíme ho do vyššej kolekcie za vyššiu cenu? Je rozdiel v platoch a poťažmo životnej úrovni, sociálnom a zdravotnom poistení robotníkov v Thajsku a Taliansku dvojnásobný? Premieta sa do ceny takto priamočiaro ako sa to na prvý pohľad zdá, alebo ide len o marketingový ťah kde exkluzivitu kolekcie, ktorá by mala byť exkluzívnejšia ako ostatné zabezpečíme (len) navýšením ceny? Neviem. Neviem ani to či Thajsko patrí v tejto súvislosti medzi krajiny tretieho sveta, alebo je skôr nejakou medzistanicou podobne ako ich poznáme z elektroniky na ceste z Japonska do Číny (Tchaj-wan, Hong Kong, Macao, Puerto Rico etc.). Budem si však všímať ešte viac ako doteraz odkiaľ pochádzajú veci, ktoré si kúpim -alebo práve nie.

Peter Weisenbacher

Peter Weisenbacher

Bloger 
  • Počet článkov:  152
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bratislavčan, ktorý sa pamätá na socializmus, ktorý sa venuje počítačom a bol na internete už pred 15 rokmi, ale prechodil viac galérii a múzei ako hral 3D hier a je kritický voči technológiám, médiám a politike. Zoznam autorových rubrík:  KultúraPočítačePolitikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu