Sufražetka na zebre

Dlhá tvídová sukňa, rovnako sivý kabátik a klobúk. Sukňa a kabátik ako nosili sufražetky. A tá čiapka? No, neviem, musel by som sa pozrieť v knižnici do Móda 20. století. Áno viem kde je, na prvej poličke kúsok od stredu doprava v tej nízkej skrinke pri stene, ale nechce sa mi. Bola proste pekná, zaujímáva a hodila sa. Prešla si okolo mňa a v rannej hmle to spolu s tvojou pomalou, nadnesenou (gracióznou keby som chcel byť lichotivý) chôdzou vyzeralo ako keby si skutočne prišla z čias na začiatku storočia. Cez hmlu nebolo veľmi vidieť nízku zástavbu zo 70. rokov. Prešla si cez kolaje, pozrela sa na cestu a ešte stále si pridržiavala sukňu. Čierne čizmy a čierne pančuchy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Chvílu si s kľudom, ktorý obdivujem postála na krajnici a potom vsúpila na cestu. Sufražetka na zebre, v Bratislave, ráno 1. februára 2006. Možno nie si vôbec feministka, možno si si nekúpila na tento rok Kalendárku (potom čo ju v Artfóre mali v zľave ju vypredali, ale poznám ešte jedno malé kníhkupectvo kde ju majú) a možno si ani nikdy nečítala Aspekt a nepočúvala názory Cvikovej. Keď hej tak máš v zelenej plátenej kabelke Milenky od Elfriede Jelinek, malú ružovú knižočku čo vidali, s ihlami na prebale -veru nie je to zlý preklad, ale ako chcete vôbec prekladať Jelinek z nemčiny (Die meisten Männer kennen die Biographie ihres Autos besser als die Autobiographie ihrer Frauen -no preložte román Lust do slovenčiny)? Veľká plátená kabelka, nie hráškovo zelená, ale ani jedovatá zelená, niečo medzi tým. Videl som už takú, takého štýlu, u inej. Ona mala oranžovú, takú oranžovú-oranžovú. Táto zelená aj oranžová, také oranžové a zelené z osemdesiatych rokov. Ona ju mala prehodenú cez čierny kabát, dlhý, rovný, úplne jednoduchý kabát (áno je vysoká), ktorý som videl väčšinou zo zadu lebo išla pre mňa prirýchlo a bola to dlhá ulica s trolejbusmi tak išla dlho predomnou a na konci zabočila, za roh a vošla do dverí. Do tých istých do ktorých som vošiel potom aj ja, neviem či ma to vtedy viac potešilo alebo znepokojilo, ale to je teraz jedno. A meškala do kina. Nie, nevadilo to, ten film za nič nestál a mal tri hodiny, preto (asi) mala štrikovanú vestu. V kine býva po dvoch hodinách dosť chladno. Prišla uplne kľudne, sadala si bokom, celú dobu sa usmievala. Čo mala oblečené? Čierne menčestráky a z vrecka vysela strieborná retiazka: punkerské, grungové? Neviem. Topánky? Topánky som si nevšimol. Ale mali sme karamelové cukríky plnené čokoládou, anglické cukríky.

Si laváčka? Držíš si sukňu ľavou rukou a kabelku máš cez pravé plece. Držíš si ju aj keď prejdeš cez zebru. Hej, no, vychodený chodník cez trávu, ja viem vyzerá to ako blato (keby nemrzlo). Nenaprojektovali to tí architekti v 70. rokoch dobre. Ale veď vy sufražetky ste vždy mali lem sukne zablatený alebo nie? A teraz ideš po chodníku smerom k stromom k plôtiku, stranou ku mne a za chvílu sa stratíš v hmle. Vieš, že ideš smerom ku Kelionu. Čajovňa v Líščom údolí, taká celkom dobrá, tam pôjdeme, dobre? Podľa mňa by sa ti pod ten tvídový kabátik hodilo niečo od Sonie Rykiel. Ja som si dnes ráno dal sveter ako od Sonie Rykiel, ale len ako . Ponáška. Ale veď v Bratislave si už nič od Sonie Rykiel nekúpiš odkedy zrušili Natali na Štúrovej. Za chvíľu nastúpim do električky, dúfam, že príde taká ta baroková. Tie gulaté červené, tie staré a špinavé, sú pre mňa barokové a desím sa keď ich zrenovujú. Aj baroko mám rád také, staré, ošarpané a špinavé. Viem to nie je baroková predstava, to je romantická predstava a aj tie električky mám rád preto lebo také jazdili keď som bol malý. Moje detstvo v Bratislave osemdesiatych rokov. Veľa z neho neostalo okren električiek: ešte jeden obchod, s takým kamenným obkladom a zložitým stropom, raz ti ho ukážem, ak ho dovtedy nezrušia alebo nezrekonštruujú, snaď ho dovtedy stihnem aspoň odfotiť. Na Dunajskej, vážne, len to nikomu nehovor, lebo ho objavia. Vieš aký to je pocit nastúpiť v zime a tme dovnútra takej gulatej svietiacej električky? Ako vojsť do barokového kostola, do tepla a svetla, ako do brucha nejakého bájneho tvora (vo Viedni je taký, Peterskirche pri Grabene), možno preto im hovorím, že sú barokové. Ale to som nechcel povedať, o chvíľu nastúpim do električky a budú tam ženy s hrubou bielou čapicou (kulichom) s čiernym nápisom ELLE. Pamätáš už minulý rok to priložili k Elle a tie ženičky po tom s tým behali po svete (ako komparz, z ľava do prava a potom z prava do ľava) a znechucovali ma. Odporné, prečo to nosia? A prečo tam vlastne také niečo dali. Myslíš, že ľudia sú jeden živočíšny druh? Prečo máš ten tvídový klobúk? Prečo hráš hlavnú rolu?

Peter Weisenbacher

Peter Weisenbacher

Bloger 
  • Počet článkov:  152
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bratislavčan, ktorý sa pamätá na socializmus, ktorý sa venuje počítačom a bol na internete už pred 15 rokmi, ale prechodil viac galérii a múzei ako hral 3D hier a je kritický voči technológiám, médiám a politike. Zoznam autorových rubrík:  KultúraPočítačePolitikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

713 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu