Večerný mix myšlienok

V poslednom čase ide život príliš rýchlo. Človek už ani nevie, ako vyzerajú jeho starí priatelia. Žijeme v strašne uponáhľanom tempe, ktoré len tak ľahko nezastavíme. Rok za rokom beží rýchlo a čo sme zameškali už nedobehneme. Spomenieme si na človeka, ktorého sme poznali, s ktorým sme sa dokázali rozprávať hodiny a robili sme nebezpečne kúsky. Teraz toho človeka na ulici ani nepozdravíme. Meníme sa dňom, hodinou. Človek chce stále lepšie veci, techniku, lepšie priateľstva. Čakáme viac od seba, ale hlavne od iných. Veríme tomu čo chceme. Občas kráčame neľahkou cestou, otáčame hlavu pred tými, ktorým na nás naozaj záleží a strácame čas s tými, ktorí nás majú na háku. Vraj kráčame za svojimi snami, ale utekáme za vidinou bohatstva. Peniaze menia náš pohľad na vec. Pritom však strácame samých seba. Každý z nás žije akoby vo svojom svete ideálu. Opovrhujeme tými, ktorí sa trápia, ktorí sú iní. Smejeme sa z chorých, nadávame vzdelaným a zväčša sa samy správame ako malé deti, ktoré opakujú po druhých všetko, čo zbadajú. Sme však originálmi takí, akí sme. Nepotrebujeme sa ukazovať pred inými, hrať divadlo aby sme upútali pozornosť. Sme silne osobnosti, ktoré občas potrebujú nakopnúť na správnu cestu. Potrebujeme istú stopku, aby sme spomalili a všímali si maličkosti okolo nás.