Do firmy sme dorazili o siedmej ráno, nasledovalozadeľovanie práce. Mojím „šťastím“ bolo, že som dostal asi najhoršiu prácu akátam bola. Na papieri som mal napísané – vešač moriek.Nejako som neriešil o akú prácu pôjde, no dúfal som, žeto bude v pohode. Opak bol pravdou.
Ráno sme samozrejme zmeškali auto, ktoré nás vozilo dopráce. Môj prvý deň v práci bol najhorším dňom v mojom živote. Všadekrv, smrad a morky. Polovicu dňa som strávil vešaním moriek na tzv. véčka.Priznám sa, že som mal slzy v očiach.
Druhý deň nasledovalo niečo podobné. Keď som povedal môjmu „skvelému“šéfovi, že nevládzem, dal mi možnosť vyberať črevá a vnútornosti. Jednolepšie ako druhé, a to nám človek, ktorý túto prácu sprostredkúvalsľuboval, že budeme baliť stehienka, krídelka do tácok. Vraj je to fajn práca,a nie je ťažká. Zárobok bol veľmi slabý, keď som odrátal všetky náklady a poisteniačo nám strhávali, zostala mi ledva polovica sľúbeného.
Neskôr ma preradili „na kurence“. Potešil som sa, hovorilsom si, že to bude fajn. No opäť som mal „šťastie“. Ukladal som na sebabedničky plné mäsa. Tú najvyššiu som mal položiť do viac ako 2-metrovej výšky,čo pri mojich 170centimetroch bol dosť veľký problém. Vtedy som pochopil,že najlepšie urobím keď odídem.
Dnes sedím doma, premýšľam nad svojou budúcnosťou. Konečnesom pochopil, že je pre mňa dôležité štúdium na výške. Študujem na Pedagogickejfakulte v Trnave. Viem, že post učiteľa nie je ktovieako platený, noneodrádzame ma to.
Raz budem učiť, a spomínať na týždeň mojej prvejzahraničnej brigády. Tento týždeň mi zobral asi rok života, no keď si topremietam späť, bola to pre mňa skúsenosť, na ktorú nikdy nezabudnem .
PS: Ďakujem skvelým ľuďom, ktorí tam so mnou boli a podržalima . Ešte raz vďaka!!!!!
