.....trochu lenivý optimista.....ktorému sa nikdy "huba" nezastaví... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Vo vzduchu cítiť prvé letné teplo. Nad hladinou jazierka sa vznáša prekrásna vážka, vrabec sa obďaleč šťastne čvachoce. Z diaľky sa ozýva detský smiech, smiech, ktorý tak milujeme.Vždy nás prebudí z uponáhľaných myšlienok.
Sedel o pozeral sa na okoloidúcich ľudí. Nič zvláštne sa nedialo. No z cesty zaznel pozdrav: „Mňau mňau!“
Sedím, v pozadí mi hrá hudba a premýšľam. Premýšľam..., v poslednej dobe až príliš. Všetko sa mi zdá zložité.
Plný očakávaní som sedel v autobuse. Cesta do Nemecka bola nekonečná, únavná.
„Starká povedz mi ju!.....Čo môj??.....Ale veď vieš.....prosím........No dobre teda.“ Malý chlapček sedí za stolom v kuchyni, napcháva sa obedom a starká mu rozpráva básničku. Rád ju počúva, vie rozprávať tak pekne. Aj keď si ju starká celú nepamätá, pravdaže, veď sa ju učila keď mala trošku viac ako on, jemu to nevadí.
Túto otázku som si položil, keď som uvidel vo svojom indexe zapísaný predmet - LOGIKA.
Nazvem ju tak. Je tak blízko, skoro každý deň som s ňou, ale predsa tak ďaleko. Poznám dievča. Je zvláštna. Náš vzťah –kamarátsky- bol veľmi dobrý. Keď však prišla jedna „posratá“ hádka všetko sa pokazilo. Tento príbeh je čudný no stále nevyriešený, aj keď by som chcel inak.
