Tento rok sme sa rozhodli ísť do Oščadnice. Táto dovolenka sa mala od zvyšných odlišovať. A to tým, že sme sa rozhodli vziať si bicykle. Nikdy predtým sme si ich nebrali, vždy sme chodili na pešie túry, a tak sme sa rozhodli pre zmenu. Niektorým sa to spočiatku nepozdávalo, vraj majú slabú kondíciu a podobne. No my sme žiadne výhovorky neprijímali, a tak každý z nás mal na dovolenke svoj bicykel a väčšina aj helmy.
Chata, v ktorej sme bývali bola krásna a nachádzala sa neďaleko známeho lyžiarskeho strediska. Bola nadštandardne vybavená a všetko, čo nám toto ubytovanie ponúkalo sme aj využili. Od umývačky riadu až po sušičku. Pôvodný plán bol vyraziť v priebehu týždňa na 2 až 3 cyklistické túry a pridať k nim aj nejaké pešie. To sa ale rýchlo zmenilo po tom, čo sme absolvovali prvú cyklotúru. Bolo to jasné: odteraz iba s bicyklami!
Prvý deň sme išli do múzea kysuckej dediny vo Vychylovke, pretože počasie nebolo veľmi priaznivé na bicykel. Išli sme sem aj preto, že pre návštevníkov bol prichystaný mini program v podobe varenia ako za starých čias a ukážky remesiel. Tu som sa prvýkrát stretol s tým, akí sú v tomto regióne ľudia milí a zhovorčiví. V skanzene sme sa dali do reči so ženským súborom, ktorý spríjemňoval návštevníkom čas strávený v múzeu. Ochotne nám zaspievali 3 pesničky a boli naozaj veľmi príjemná spoločnosť. Cestou späť sme sa ešte zastavili v Starej Bystrici, aby sme si pozreli jediný Slovenský orloj. To čo som videl som naozaj nečakal. Krásne zrekonštruované námestie a v jeho okolí krásna škola a orloj. Jednoducho krása!
Počasie sa na druhý deň malo zlepšiť, a tak sme sa rozhodli vyraziť už aj s bicyklami do známeho lyžiarskeho strediska, ktoré ponúka športové vyžitie aj v lete. Lanovkou sme sa vyviezli na vrchol, kde na nás čakali rôzne atrakcie, ako lanový park alebo bobová dráha. Ako prvé sme sa rozhodli ísť do lanového parku, kde sme strávili asi 3 hodiny. Prechod cez prekážky bol veľmi náročný a všetci sme skončili so svalovicou a modrinami. Potom sme sa zopárkrát zviezli na bobovej dráhe a opäť musím pripomenúť, že ľudia, ktorí v stredisku pracovali boli veľmi milí a naozaj sa snažili, aby sa nám u nich páčilo.
Žiaľ, spomeniem aj jeden nepríjemný zážitok. Našťastie to bolo jediné negatívum celého týždňa stráveného v tomto regióne. Keď sa mi stalo drobné nedorozumenie s lístkom, ktorý platil na všetky atrakcie šiel som do pokladne, aby som ho vyriešil. Pán, ktorý tam obsluhoval bol veľmi nepríjemný, a po chvíli ma poslal doslova do r... To ma naozaj nemilo prekvapilo, pretože so zákazníkom sa tak za žiadnych okolností jednať nemá. Pokiaľ sa so mnou niekto baví milo, som milý aj ja, ale ak je niekto drzí alebo odporný, ja mu to opätujem. A tak som sa s pánom, ktorý mi povedal, že je vedúci strediska, poriadne pohádal. Povedal som mu, že už tam nikdy neprídeme, a namiesto toho, aby sa mi za svoje jednanie ospravedlnil, povedal, že ak sa tam už neukážem, mám jednu jazdu na bobovej dráhe grátis. Samozrejme som to využil. Zdalo sa mi veľmi čudné, že sa k našej 10 člennej skupine takto správal, pretože sme v stredisku utratili nemalé peniaze. Ja osobne sa tam kvôli tejto negatívnej skúsenosti už nikdy nevrátim. Stredisko som v zime ešte nikdy neodskúšal, a tento rok som to chcel napraviť. Stredisko neponúka nič extra, čo by iné strediská nemali, a tak v budúcnosti využijem možnosti iných stredísk. Po tomto jedinom zlom zážitku som sa už s ničím podobným nestretol. Ostatní pracovníci strediska boli nadmieru ústretoví a čokoľvek sme sa ich opýtali, vždy nám s úsmevom na tvári odpovedali. Tak takto by mali jednať s ľuďmi, keď chcú, aby sa tam vrátili. Len tak ďalej!
V ďalších dňoch nasledovali aj ďalšie cyklotúry. V informačnom stredisku sme si kúpili turistickú mapu a dostali cyklo mapu okolia. Na jednej z cyklotúr sme vyšli až na samý vrch kopca, kde boli lazy a nevedeli sme kam ďalej. Miestni nám poradili a dokonca nás aj pozvali na domácu pálenku a víno! V obci bola aj cukráreň a množstvo drobných obchodov. Všade pracovali mimoriadne usmievaví a ochotní ľudia.
Veľakrát sa nám stalo, že aj bez toho, aby sme sa niekoho opýtali, nám sami pomohli, poradili a povedali, ktorá cesta je lepšia, kde je menej kameňov, koľko to bude trvať a podobne. Ešte nikdy sa mi nestalo, že by som stretol toľko dobrých ľudí. Od náš neočakávali nič, boli radi, že sme tam, pretože turizmus v ich regióne v posledných rokoch výrazne poklesol. Je pravda, že sme stretli len minimum turistov, ktorých počet by sa dal zrátať na prstoch jednej ruky.
Keď sme potrebovali pomôcť pri výbere cyklotrás, zašli sme do rodinného penziónu, ktorý sme na internete našli ako vhodný pre cyklistov. Zašli sme sem a domáci nás privítal so slovami: "Vitajte. Máme veľmi radi turistov, ale žiaľ nemáme voľné!" Ešte nevedel, že sme chceli iba poradiť. Ochotne nám na zvyšok pobytu požičal cyklomapu, ktorú mal iba jednu. Nechcel žiadnu zálohu, požičal nám ju iba na dobré slovo. S týmto sa stretávam v dnešnej dobe iba málokedy. Na konci týždňa sme mu ju vrátili a s domácim sme sa rozlúčili a poďakovali mu.
Týždeň v Oščadnici ubehol ako voda a my sme tu zažili veľa príjemných zážitkov od varenia gulášu až po športové vyžitie. Región Kysuce je úžasný a má skvelý potenciál. Dúfam, že po tom, ako im poklesol počet turistov z Poľska sa zamerajú na slovenský trh a kraj budú propagovať čo najlepšie. Je to skvelé miesto pre cyklistov, ale aj peších turistov a jediné čo by sa z tohto pohľadu dalo vytknúť je veľmi zlé a nejasné značenie. Ak sa toto zmení a pribudne ešte viac máp, bude to skvelé miesto na strávenie aktívneho oddychu na Slovensku. A to, že tu žijú takí skvelí ľudia je azda najväčšie pozitívum a pre mňa najvýraznejší dôvod sa sem vrátiť!
