Učiteľ sa môže vzdelávať rôzne. Hlavný dôvod, prečo sa väčšina učiteľov „vzdeláva" je jednoznačne kreditový systém. O čo ide? Celé je to založené na rovnakom princípe, aký je zavedený na vysokých školách. Máte určitý kurz či školenie, ktorý absolvujete a zakončíte ho skúškou alebo nejakým výstupom. Podľa rozsahu je za neho pridelený rôzny počet kreditov, najčastejšie však 10. Ak máte 3 roky praxe, môžete sa rovno prihlásiť na preskúšanie bez toho, že by ste sa zúčastnili jednotlivých prednášok. Treba sa ale poponáhľať, pretože táto možnosť tu už čo chvíľa nebude, a tzv. overenie kompetencií bude zrušené. „Skvelý" krok, pán minister! Podobne ako ten, že sa nebudú uznávať certifikáty z cudzích jazykov ako náhrada maturitnej skúšky... Ale o tom možno niekedy inokedy. Hlavný dôvod, prečo sa učitelia, a aj ja, zúčastňujú týchto školení, je ten, že po určitom počte kreditov (30) máte nárok na zvýšenie platu o 6 %. Ak získate 60 kreditov, plat nám bude zvýšený o 12 %. Poskytovatelia týchto školení sú zväčša metodické centrá, ktoré na mnohé z nich majú granty z EÚ. Počas školenia vyplníte dotazník, kde zisťujú jeho kvalitu a prínos. Okrem iného tam píšete dôvod, prečo ste sa pre dané školenie rozhodli. Moja odpoveď je vždy KREDITY, a hľadať nejaký iný dôvod je ťažké. Pravdupovediac, školenia niekedy nestoja za veľa...
Sú ale aj iné a omnoho efektívnejšie metódy ako sa niečo učiteľ naučí. Prvý z nich je spätná väzba od študentov. Ja dávam na konci každého školského roka žiakov anonymný mini dotazník, kde od nich žiadam, aby mi napísali plusy a mínusy našich hodín. Je to skvelé, pretože pohľad žiakov je od pohľadu učiteľov častokrát úplne odlišný. Takto som sa od žiakov naučil veľa. To, čo je dobré ostalo, a to čo je zlé sa snažím zmeniť. Okrem toho vnímam ako skvelú spätnú väzbu, keď mi sami žiaci prídu povedať, že toto a toto sa im páčilo či nepáčilo alebo prídu s nejakým konkrétnym nápadom. Žiaľ, takých žiakov je málo. Asi sa boja, nie sú totiž zvyknutí „kritizovať" učiteľa. Druhá vec je, že veľa učiteľov to naozaj ako kritiku berie a nedokážu si z nej nič vziať. Jedna žiačka mi poradila konkrétne formy a metódy, ktorými môžem zlepšiť a zatraktívniť svoje hodiny. Neváhal som ani chvíľu a vyskúšal ich. Osvedčili sa skvele a zaujmú žiakov všetkých ročníkov. Jedna z nich je používanie tabuliek s fixkami, s ktorými žiaci pracujú na hodine. Sú to tabuľky veľkosti A5, na ktoré sa píše fixkami, ktoré sa dajú zotrieť. Každý žiak má jednu tabuľku a táto metóda slúži na opakovanie učiva či pri jeho vysvetľovaní. Preberieme si napríklad obehovú sústavu. Žiakom rozdám tabuľky, a poviem im: „Nakreslite, ako vyzerá červená krvinka." „Koľkými časťami je tvorené srdce vtákov," alebo, „Napíšte P/N, podľa toho, či je dané tvrdenie pravdivé alebo nie." Poviete si, nič svetoborné, ale podľa mňa je to skvelé, pretože sa zapoja všetci žiaci, a čo je najlepšie, ROZMÝŠĽAJÚ.
Okrem toho som sa tento rok zapojil do mentoringového programu neziskovej organizácie LEAF. Je to jedna z najlepších vecí, ktorých som sa v rámci vzdelávania učiteľov zúčastnil. Podstata tkvie v tom, že niektoré hodiny navštevuje mentor, ktorý hodnotí to, ako učíte. Podľa toho, ako sa na hodine správate, ale aj podľa toho, ako reagujú žiaci. Súčasť toho je aj dotazník pre rodičov a pre žiakov. Počas návštev mojej mentorky na hodinách biológie som sa naučil hrozne veľa. Aj to, že hodina má byť o žiakoch, a nie o učiteľovi. Teda, že decká na hodine majú byť vtiahnuté čo najviac do toho, čo sa na hodine deje. Sprístupňovanie nového učiva treba stavať na tom, čo žiaci vedia! A oni toho vedia naozaj veľa!!! Nikdy nebudem súhlasiť s tvrdením, že žiaci sa nechcú učiť. Iste, sú aj takí, ale je ich minimum. Mentoringový program je super, a každý učiteľ, ktorý takúto možnosť odmietne, by mal zvážiť, či sa chce takémuto povolaniu naozaj venovať. Ja som ju využil a určite by som do toho išiel znova!
Tento školský rok ešte neskončil a ja neviem, či som lepší učiteľ, to nech posúdia žiaci, ale už teraz môžem zodpovedne napísať, že som sa od septembra naučil hrozne veľa. Najmä vďaka mojim žiakom a mojej mentorke, ktorým za to ďakujem. Tak ako som príslovím začal, tak ním aj skončím: „Každý, kto mi lichotí, je mojím nepriateľom. Každý, kto ma kritizuje, je mojím učiteľom."
