Vždy ma bavila práca s ľuďmi, a keď som sa počas vysokej školy rozhodoval, kam sa chcem uberať, bolo to jasné. Nechcem sa venovať vede, nechcem byť zavretý v labáku, ale ísť cestou učenia by mohlo byť fajn. Keď som sa plavil medzi nádhernými skalami vietnamského Halong Bay, prišla mi SMS-ka s pracovnou ponukou. Hneď ako som prišiel na hotel v Hanoi som sa dohodol na bližších podmienkach. Ponuka bola skvelá a neváhal som ani chvíľu! Veď po pár rokoch som sa mohol vrátiť na tú najúžasnejšiu strednú školu, na GAMČU (Gymnázium Grösslingová v Bratislave). Strávil som tam 4 najlepšie roky môjho života, stretol som tam úžasných ľudí, a mal som skvelých učiteľov, ktorí sú dnes moji kolegovia.
Odvtedy ubehli takmer 3 roky a toto povolanie ma napĺňa stále viac a viac. Neviem, či ma bude baviť o 5 či 10 rokov... Čo bude, uvidíme. Na tomto blogu budem prispievať so svojimi postrehmi a zážitkami z nevšedného školského diania. Ak inšpirujem aspoň jedného človeka, budem šťastný. Nechcem rozdávať rozumy ani skúsenosti, pretože sám ich stále zbieram, ale chcem čo najviac ľuďom ukázať, že vyučovanie sa dá robiť zaujímavo, netradične, a najmä tak, aby boli žiaci vtiahnutí v čo najväčšej miere do vyučovacieho procesu.
Každý deň sa niečo nové od mojich žiakov naučím, a dúfam, že aj oni sa niečo naučia odo mňa. Každý deň a každá vyučovacia hodina je iná a zaujímavá. V tejto práci som ešte nikdy nezažil stereotyp a som si takmer istý, že ho ani nikdy nezažijem. Do práce sa teším a som šťastný, že som učiteľ. A na záver by sa patrilo dodať čo učím. Nuž, je to biológia.
