Každý môj pobyt v okolí Spišskej Novej Vsi, a bolo ich veru veľa, som stretol kopec Rómov. Samozrejme, je možné, že väčšina z nich býva v skutočných domoch a dokonca aj pracujú, ja ale chcem poukázať na tých, ktorí akosi pozabudli na slušné správanie a dobré mravy.
Moja prvá negatívna skúsenosť
Vlastne si ju ani nepamätám, viem ju len z rozprávania mojej mamy... Je celkom jednoduchá a prostá. Okradli nás. Mame vzali všetky osobné veci od dokladov až po peniaze. Nič príjemné.
Moja druhá negatívna skúsenosť
Tak na tú si pamätám veľmi dobre. A pravdepodobne na ňu nezabudnem do konca života...Chceli sme trocha pozmeniť trasu našej túry, a tak sme sa rozhodli ju prerušiť na Letanovskom mlyne a ísť na autobus do obce Letanovce. To sme ale netušili, že než sa dostaneme na zastávku, budeme musieť prejsť priamo cez rómsku obec. Boli sme štyria, dve ženy a dve malé deti, medzi nimi aj ja. Najprv nás začali otravovať miestne deti, či nemáme jedlo, samozrejme, že sme mali, a tak sme im čosi dali. Nato ich začalo prichádzať stále viac a viac, čo sa nám už prestalo páčiť. Navyše sme už žiadne ďalšie jedlo nemali... Deti odišli. Uff, zvládli sme to... Nato sme ale videli, ako sa blíži nejaký muž, Róm. A tak sme utekali až do dediny. Až tam sme boli „v bezpečí". Možno nešiel vôbec za nami, možno by nám nič neurobil, ale radšej sme utekali. A urobili sme dobre.
Moja tretia negatívna skúsenosť
Bol som 3 týždne neďaleko obce Nálepkovo na liečení... Mal som 6 rokov. Konečne sa môj pobyt skončil a mama prišla po mňa. Tešil som sa na ňu, tešil som sa domov. V Spišskej Novej Vsi sme mali ešte čas, a tak sme išli do obchodu, do obuvi. Mama si skúšala nejaké topánky, a zrazu jej zmizla kabelka! Opäť sa stalo to isté! Zmizla jej taška s dokladmi, peniazmi a lístkami na vlak. Čo teraz? Nemali sme sa ako dostať domov, ktorý bol vzdialený 370 kilometrov! Neboli mobily, nebol internet, nevedeli sme, čo máme robiť... Pamätám si, že nás zachránili dobrí ľudia, ktorí nám požičali peniaze a po asi dvoch mesiacoch našla miestna polícia všetky mamine doklady hodené niekde v poli...
A už len také maličkosti...
Okrem týchto zážitkov mám kopec drobností, ktoré ma nijako výrazne nezasiahli, no stoja za pripomenutie. Asi vždy keď tu trávim nejaký čas, si odo mňa nejakí Rómovia pýtajú jedlo, či drobné. Ak mám, jedlo im dám rád, ale peniaze? Ani náhodou! Ak by som vytiahol peňaženku, myslím, že by som ju viac nevidel. Vždy keď prechádzam okolo Letanovského mlyna, radšej všetko schovám do ruksaku a som pripravený na všetko. Aj naposledy, pri mojej zimnej návšteve sme stretli asi 7 mužov, ako išli kradnúť drevo do lesa. Naozaj neviem čo by sa stalo, keby nás začali obťažovať. Boli sme len dvaja. Dokonca raz na tomto mieste jedného holandského turistu vyzliekli úplne do naha! Raz som dokonca v meste videl mamičku s bábätkom v kočíku, a pod perinkou vedľa bábätka bola fľaša plná alkoholu...
Myslím, že podobné zážitky má kopec ľudí, najmä miestnych. Možno sme si mali dávať väčší pozor na veci. Ale to nič nemení na tom, že situácia je naozaj vážna a mala by sa riešiť. Pýtam sa, prečo tam ešte stále táto nelegálna osada stojí? Prečo ju jednoducho nezbúrajú. Prečo nepostavia stálu policajnú stráž na kraj národného parku, ktorá by zabránila ďalšiemu vyčíňaniu v lesoch? Postavili im náhradné ubytovanie, ktoré ešte stále nie je dokončené, a ani nikdy nebude. Zaslúžia si to vôbec? Určite nie. Navyše toto bývanie je tiež na veľmi zlom mieste. Už by sa konečne mohlo prestať jednať s neprispôsobivými občanmi ako v bavlnke a učiniť riadne a efektívne riešenia!
Napriek všetkým mojim negatívnym skúsenostiam ostávam Slovenskému raju verný a budem dúfať, že už konečne niekto spraví poriadok v rómskej osade Letanovce a tento problém vyrieši. DEFINITÍVNE.
