Samozrejme s pompéznym PR o vyschnutých studničkách a leitmotívom záchrany slovenských smrekových lesov. Stále tá istá pesnička, rovnako ako pred desiatimi rokmi, len trubadúri sú trochu zmenení, namiesto Šturcela a Lišku do boja vzývajú Slivinský a Kunca, namiesto ministra z SNS, je tu pre zmenu ministerka z tej istej stajne. Predpokladám že motivačný algoritmus v štruktúre slávnostná poľovačka-ideologické presvedčovanie-nový minister záchranca už prebehla a teraz budeme musieť zase kľučkovať a tančekovať, za okrúhlymi stolmi a na komisiách, pretože lesníci sa chopili šance a chystajú sa zlomiť krk posledným prirodzeným smrečinám na Slovensku.
Nepotrebujú vedecké argumenty, predsa sú lesníci, 200 rokov skúseností a tradícií. Oni vidia katastrofu, a vedia čo treba robiť. Tentoraz predsa nechcú vyvážať drevo z rezervácií, chcú len pomôcť, napadnuté stromy spíliť, olúpať a nechať tak. Tých pár miliónov eur potrebných na záchranu sa istotne nájde, v štátnom rozpočte, v európkych fondoch. Peniaze sú peniaze, či za drevo, biomasu alebo devastáciu rezervácií. Lesník sa usmieva, vidí a vie. Nepotrebuje fakty, vedecké argumenty, potrebuje pocit. Verím ale, že ktokoľvek iný argumenty hľadá, predsa len ide o najvzácnejšie prírodné územia. Takže poďme znovu na to.
Väčšina kalamitného územia z roku 2004 aj z roku 2014 bola spracovaná. Naozaj ide o výmeru presahujúcu 90% kalamitného územia. Spracovanie prebehlo celoplošne, čo sa týka smreku neprebehla pri ňom žiadna selekcia. Kalamitná plocha sa zmenila na dokonalú holinu bez stromov, s výnimkou pár stojacich drevín, necitlivých na lykožrúta smrekového (zväčša smrekovec). Nasledovala erózia pôdy, strata biotopov, ruderalizácia.
Našťastie máme aj územia, ktoré boli uchránené od tejto devastácie. Tých pár rezervácií, ktoré sa dodnes vyvíjajú prirodzene. Vietor a lykožrút pôsobia plôškovito. Rozsah poškodenia porastov je samozrejme rôzny, ale nikdy nie je 100%. Zostávajú živé stromy, odolné voči narušeniu ktoré sa úspešne rozmnožujú. Nový porast nesie ich vlastnosti, ktoré im pomohli prežiť. Už som o tom písal mnohokrát, pozrite si moje blogy.
Dôležitý moment v celej tejto kauze ostáva trochu bokom. Napriek tomu čo lesníci tvrdia, v skutočnosti nedokážu vplyv lykožrúta na takto rozsiahlych územiach kontrolovať. To je fakt, ktorý je známy a z ktorého sa vychádza aj v manažmente národných parkov. Navyše, nevhodným (rozumej prevažne uplatňovaným) manažmetom gradáciu lykožrúta podporujú a predlžujú. Problém je vo vytváraní tzv. odkrytých porastových stien, ktoré vznikajú pri spracovaní stojacej kalamity. Smreky v tejto stene sú stresované dopadajúcim slnečným svetlom, na ktoré počas svojho života v smrekovej "húštine" neboli zvyknuté. Stresované smreky lákajú lykožrútov, po ich napadnutí a odumretí sú asanované, čím sa vytvorí nová porastová stena a nové stresované smreky. Celý postup sa opakuje, až do posledného stromu. Výmysel? Žiaľ realita. Príklad z Čertovice...
Ako k tomu došlo? Postupne, opakovaním tej istej chyby. Či zámerne alebo nevedome, je úplne jedno, výsledok je žalostný.
Ide o územie, kde mali lesníci presne podľa svojich predstáv "voľné ruky". Ukázali čo dokážu. Výsledkom je katastrofa a zdevastovaný les. Zánik biotopov chránených druhov, zánik lesa. Nejde o chybu v systéme, ten reaguje úplne zákonite. To len jeho manažéri majú problém s aplikovaním svojich postupov a pochopením ich dopadu. A teraz, chcú aplikovať to čo nevedia, tam kde nemohli. Pretože vysychajú studničky.
Cynicky vyznieva iniciovanie okrúhleho debatného stola. Záchranu rezervácií od lesníkov si nik neobjednal a nik o ňu nestojí. Okrúhly stôl za ktorým sa má diskutovať o ťažbe v rezerváciách nik okrem pôdohospodárov nechce, táto téma je už dávno uzavretá. Navyše aká to diskusia, keď jej iniciátor je hluchý k argumentom, prípadne im vôbec nerozumie? Ministerka plánuje zmenu legislatívy, ak nebudú udelené výnimky. V tom jedinom má pravdu, legislatívna zmena je nanajvýš potrebná. Je potrebné vyňať chránené územia z pôsobnosti lesného zákona, aby sa tento marazmus už nemohol opakovať.
Poznámka: Vypočul som si rozhovor v rozhlasovom médiu, kde bolo upozornené, že tvrdením pod obrázkom s kalamitou, kde konštatujem že holina v okolí nebola zalesnená, klamem. Priznávam, že chvíľu mi trvalo, kým som našiel inkriminovanú pasáž, a naozaj musím povedať, že toto tvrdenie nie je úplne presné. "Zalesnenie" v zmysle lesníckych normatív tu pravdepodobne prebehlo, možno aj opakovane. Návratu komplexného lesného ekosystému sa v týchto miestach nedožijeme.
