Začnem zostra. Máte predstavu o tom, koľko druhov mravcov žije na Slovensku? Predpokladám, že ako deti ste boli oboznámení s červenými a čiernymi mravcami, aj s rozporuplným zaradením tých červených medzi "zlých či nepriateľských" (najmä z pohľadu diktátu doby môjho detstva to mohla byť pomerne nešťastná kategorizácia) a tých čiernych zas ako "dobrých či našich". S rešpektovaním ekológie mravcov a špecifík mestského prostredia môžem zodpovedne prehlásiť, že medzi tými červenými sa v skutočnosti skrývali minimálne štyri rôzne druhy a tie čierne mohli zahŕňať tak šesť druhov z dvoch rodov.
"Naše čierne" mravce, Formica fusca,
Formica cinerea
a Formica cunicularia. Všetky tieto druhy sa často vyskytujú v mestkom prostredí. Hniezda si budujú v rámci suchých mestských trávnikov a pod asfaltom chodníkov.
A naopak "nepriateľské - červené" mravce Myrmica rubra,
Myrmica sabuleti
a Myrmica ruginodis. Za ich proklamované nepriateľstvo môže pravdepodobne žihadlo, s ktorým podobne ako osy, dokážu bolestivo bodnúť. Tieto druhy osídľujú širokú škálu mestských aj prírodných biotopov, veľmi často ich môžete stretnúť v záhradách.
Ak si myslíte, že to je asi tak všetko, sklamem vás. Ešte sme zabudli na Ferda mravca - či skôr na jeho reálnu predlohu. S jeho zaradením to nebude tiež jednoduché, nakoľko môže predstavovať minimálne 3 druhy žijúce v lese a jeden lúčny druh.
Formica rufa,
Formica polyctena,
a Formica truncorum, sú všetko lesné mravce, ktoré si budujú nápadné hniezda z ihličia, konárikov a drobných kamienkov. Často vytvárajú niekoľko miliónové superkolónie. Z takéhoto prostredia veľmi pravdepodobne pochádza aj Ferdo, ktorý je však v skutočnosti ONA.
Na lúčne prostredie je špecializovaný druh Formica pratensis, ktorý tak isto buduje kopovité hniezda zo stebiel tráv.
Takže zatiaľ sme si predstavili 10 rôznych druhov. Ide však len o zlomok celkového druhového bohatsva, presnejšie povedané necelých 10 %. V súčasnosti je zo Slovenska známych 108 druhov mravcov, patriacich do 30 rodov (to je taxonomická kategória nižšej hierarchickej hodnoty ako čeľaď, napr. Formica alebo Myrmica).
V tomto druhovom spektre sa vyskytujú skutočné rarity, či už kvôli celkovému výzoru, alebo spôsobu života.
Napríklad naše najmenšie mravce...
Solenopsis fugax
a Plagiolepis pygmaea, ktorých robotnice dosahujú dĺžku len okolo jedného milimetra. Alebo naopak naše najväčšie mravce...
druhu Camponotus ligniperda, s robotnicami nad 1,5 cm, ktoré dokážu veľmi účinne vyžrať vnútro drevených trámov na chalupách.
Všetky mravce sú veľmi dobre prispôsobené na svoj spôsob života avšak u niektorých sa objavujú fascinujúce a miestami bizarné adaptácie. Nepochybne medzi takéto druhy patrí Camponotus truncatus.
Slovo "truncatus" sa dá voľne preložiť ako odseknutý, alebo zrezaný. Toto slovo parafrázuje tvar hlavy väčších robotníc tohto mravca.
Predná časť hlavy, je extrémne sploštená a vytvára štít. Väčšie robotnice slúžia ako strážcovia vchodov do kolónie, ktoré si tento mravec zakladá v suchých konároch listnatých stromov. Priemer štítu na hlave sa presne zhoduje so šírkou vstupného otvoru do kolónie. Keďže je predná časť hlavy zrezaná, nevyčnieva nad povrch konára a slúži ako opancierované dvere, ktoré zatarasia cestu akémukoľvek nepozvanému hosťovi.
Ďaľšiu extrémne adaptáciu si vyvinul impozantný mravec Polyergus rufescens.
Na rozdiel od väčšiny mravcov má tento druh veľmi úzke hryzadlá, bez zúbkov, s ktorými nie je schopný zaobstáravať si potravu alebo materiál na stavbu hniezda - tak ako ostatné mravce.
Načo teda slúžia? V skutočnosti ich používa ako šable, ktorými dokáže prebodnúť pancier (kutikulu) iných mravcov. Tento druh totižto patrí medzi tzv. obligátnych otrokárov. Usporadúva veľké otrokárske výpady do hniezd mravcov z rodu Formica (tie čierne naše), kde kradne kukly a odnáša si ich do svojho hniezda. Z týchto kukiel sa neskôr vyliahnu mravce olúpeného druhu, ktoré však považujú hniezdo otrokára za svoje vlastné a zabezpečujú jeho chod, tak ako sú na to geneticky predprogramované. Budujú mravenisko, zháňajú potravu a kŕmia svojich otrokárov, ktorí poriadajú ďalšie a ďalšie prepady na doplnenie pracovnej sily.
Veľmi bizarne pôsobí aj zriedkavo nachádzaný mravec Proceratium melinum. Na rozdiel od väčšiny mravcov má špecificky tvarované bruško, ktorého štyri posledné články sú stočené pod telo mravca. Toto anatomické prispôsobenie umožňuje tomuto druhu, osídľujúcemu prevažne lesnú pôdu, efektívne loviť svoju korisť. Tú predstavujú rôzne drobné zemné bezstavovce, žijúce pod zemou v úzkych pôdnych priestoroch, v ktorých sa dá len ťažko manévrovať. Mravec pri lezení chodbičkami uchopí svoju korisť do hryzadiel a následne ju paralyzuje bodnutím žihadla na konci bruška.
Táto adaptácia sa do istej miery vyvinula aj u ďalších zemných druhov, z ktorých sa u nás vyskytuje napr. Ponera coarctata. Tá je na úzke pôdne priestory adaptovaná predĺženým, vysoko ohybným telom a atrofovanými očami.
Veľmi častou adaptáciou je tzv. sociálny parazitizmus. Niektoré druhy mravcov, namiesto pracného zakladania kolónie, sústreďujú svoju energiu na prekonanie obrany iných druhov mravcov a následne parazitovanie v ich kolóniach. Existuje tu celá škála mechanizmov ako takéto parazitovanie funguje, väčšinou však parazitické druhy nie sú schopné existovať bez svojho hostiteľa, dokonca niektoré druhy už nie sú schopné produkovať robotnice ale len reproduktívne formy.
Pomerne častým, ale skrytým parazitickým druhom je Formicoxenus nitidulus, ktorý sa vyskytuje v kolóniach lesných mravcov (najmä u druhu Formica rufa). Tento drobný mravček sa pravdepodobne priživuje na potravových zásobách svojho hostiteľa a využíva materiál z jeho hniezda, každopádne však zostáva svojim hostiteľom úplne prehliadaný.
Druh Strongylognathus testaceus parazituje u mravcov rodu Tetramorium. Niektoré druhy tohto parazitického rodu sa dokonca aktívne podieľajú na ochrane kolónie svojho hostiteľa. Často však parazitácia začína zabitím hostiteľskej kráľovnej. Výrazné "rohy" v zadnej časti hlavy sú dôkazom o obrovských žuvacích svaloch, ktoré umožňujú enormný stisk hryzadlami.
Druh Harpagoxenus sublaevis je kombináciou parazita a otrokára. Okrem toho, že obligátne parazituje kolónie mravcov z rodu Leptothorax, dopĺňa pracovnú silu prostredníctvom lúpežníckych výprav. Parazitovanie hostiteľskej kolónie je často spojené so zabitím kráľovnej a zmrzačením (odhryznutím nôh a tykadiel) väčšiny domácich robotníc. Ostatné robotnice si dokáže parazit pripútať prostredníctvom feromónov.
Načrtol som len zopár príkladov našich mravcov. Ako som spomenul, na Slovensku ich zatiaľ poznáme 108 druhov, pričom každý jeden z nich je fascinujúcim príkladom evolúcie a adaptácie. Popis všetkých, však ďaleko presahuje možnosti a účel blogu. Treba si však uvedomiť, že aj napriek pomerne vysokému počtu druhov, patrí Slovensko medzi druhovo chudobnejšie krajiny. Centrum rozšírenia mravcov je v tropických oblastiach sveta, kde druhová rozmanitosť, špecializácia a pestrosť životných stratégií nadobúdajú ohromné rozmery ... Ale to je už celkom iný príbeh :)
Pre záujemcov o problematiku mravcov môžem odporučiť fantastickú knihu Cesta k mravencům.
Zdroj fotografií www.antweb.org a www.acideformik.com.
