Ďalší kľúč mám od auta. Je dlhý a auto nie moje. Keď spomínam to auto… stará Honda, vraj dočasné riešenie…ale zvykla som si a ňu (už nepotrebujem okuliare a šiltovku na maskovanie ako na začiatku). Má take fajn servo, že na otáčanie volantu mi stačia tri prsty. Hehe, zozačiatku som bola akože frajer, že AHA, ja jazdím JEDNOU rukou, ale teraz to je uz viac-menej o lenivosti. No a inak, mám ju rada. To viete, ako moja sestra, hehe… dvojča… vyrobená v rovnakom roku. Zvláštne, ona už pomaly patrí do šrotu a ja dúfam, že do toho pravého života sa ešte len zahryznem.
Tak to bolo o dvoch kľúčoch.
Neviem, chcete si typnúť, koľko mám kľúčeniek? Červené kožené srdiečko… od Zuzany… keď som odchádzala… najlepšia kamoška. Modrý umelohmotný suvenír z Alabamy. Tak sa pekne leskne a sú na ňom namaľované mušle. Nikdy som v Alabame nebola, ale ujo hej a toto sa mi páčilo, tak to nosím na kľúčoch aj napriek sprostým otázkam typu ty si bola v Alabame?, ktorým sem-tam čelím. Ešte mám kľúčenku s mojím menom a jeho významom, tú som raz splašila v Nemecku.
A gumený prívesok, že UPS. Niežeby bol nejako vynímočne krásny, ale to tak musím, viete, to pre mňa znamená, že som hrdá na svoj job.
Pomaly sa mi míňajú vešiaky. Toto tu je všetko moje. Pohľadnice s rukopismi priateľov, nejaké farebné obrázky a články z novín. Dva kusy vypísaných denníkov a ten tretí, poloprázdny. Zopár kních, najobľúbenejších a zošity z matiky, fyziky a bioly. Trblietavé šperky zo zlata a s kamienkami (kamienkové sa mi veľmi páčia)… konfirmačné, narodeninové a maturitné… Niekoľko párov topánok a plný šatník tričiek, búnd a nohavíc… MOJICH.
Zabudla som vám niečo povedať… mám ešte jeden kľúč. Mosadznej farby, s okrúhlym telom (áno, tak ako doma), od dverí domu broskyňovej farby s dvojfarebnou strechou, od domu s veľkou záhradou a oknami na východ (slnka) a na západ (na Lomničák)… Kľúč, ktorý som zabudla odovzdať…
Ako málo vecí vlastním… ale s týmto plieškom som stále boháč…
lenka
