Na piatkovej titulke (12. oktobra 2007) celoplosne americke noviny informuju o tom ako Andrzej Matul, 59 rocny chlap s hlbokym hlasom a "flat delivery", teda vzdy-rovnako-znejucim prejavom, dabuje temperamentne zenske hviezdy. V Polsku su americke filmy/serialy vysielane s originalnym zvukom v pozadi a preklad je podany Polskej verejnosti zvacsa muzmi, ktori su, ako WSJ pise, hrdi na ich absolutne neemocionalne hlasove podanie vyslachtene rokmi fajcenia.
(tu uz mam pocit, ze si novinky robia srandu. pravdupovediac, rehlim sa na cely vozen elektricky)
Vraj tento styl je u Poliakov popularny, hlboko zakoreneny v komunistickej minulosti krajiny. Dolezitejsie je, ze lektoring, teda polske dabovanie, je popularne medzi americkymi distributormi ktorym sa paci tento nizkorozpoctovy sposob vysielania. Vraj dobri lektori zvycajne urobia celu show na prvy pokus a to setri veela, veela penazi.
Su aj problemy, samozrejme. Teda, jeden malicky: polske slova su zvycajne dlhsie nez tie anglicke, takze dialogy su casto zjednodusene. Noviny maju aj priklad: sedemslovne ospravedlnenie jednej z desperovanych manzeliek bolo skratene na tri slova: Mam wyrzuty sumienia, teda v Anglictine I have pangs of remorse, alebo v Slovencine Mam vycitky svedomia (som si prelozila:-)).
Takze co? Nezacneme i my uvazovat trochu viac ekonomicky?
Nie?
Tak aspon viete ako sa povie po Polsky mam vycitky svedomia ;-)
original (ak mate zaujem precitat si cely clanok, poslite mi email)
lenka
